Spoločnosť OLO a. s. má na území Bratislavy významné postavenie v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi a nezastupiteľné postavenie v celom odpadovom hospodárstve hlavného mesta. Poslaním OLO a.s. je zabezpečovať kvalitné a efektívne služby v oblasti zberu, odvozu a likvidácie komunálneho a drobného stavebného odpadu. Jednou z priorít spoločnosti je aj dlhodobý program na podporu triedeného zberu.
Spolu s hlavným mestom ste spustili zber kuchynského bioodpadu, odkedy je Bratislava povinná triediť tento odpad?
Zaviesť zber kuchynského odpadu má samospráva - čiže v tomto prípade mesto Bratislava. Zber kuchynského bioodpadu je Bratislava povinná zaviesť najneskôr k 1. januáru 2023, preto sa mesto rozhodlo jednotlivé mestské časti zapájať postupne.
Ako tento zber samospráva zavedie je čiastočne riešené legislatívou a do veľkej miery je ponechané na rozhodnutie samosprávy. Cieľom mesta Bratislava je dosahovať vysokú úroveň vytriedenia odpadov, nakoľko si to tak stanovilo aj v stratégii mesta. Chceme, aby Bratislava bola dobrým príkladom z praxe.
Čo všetko považujeme za kuchynský bioodpad?
Tak ako hovorí sám názov, bioodpad z kuchyne. Do kompostovateľného vrecka patrí len biologicky rozložiteľný kuchynský odpad - zvyšky z prípravy jedla (šupky, odrezky z prípravy rastlinnej a živočíšnej stravy) aj potraviny po záruke rastlinného a živočíšneho pôvodu, zvyšky vareného jedla, malé kosti a pod. Informácie tom, čo presne tam patrí a nepatrí, majú obyvatelia k dispozícii v informačnom letáku, ktorý dostanú pri prevzatí balíčka na triedenie.
Zároveň, ak budú mať otázky k triedeniu kuchynského bioodpadu, naše vyškolené distribučné tímy im radi odpovedia. Na našich sociálnych sieťach si prostredníctvom interaktívnych kvízov môžu obyvatelia potvrdiť svoje vedomosti o správnom triedení alebo sa niečo nové naučiť.
Koľko kilogramov bioodpadu ročne pripadá na jedného Bratislavčana?
Na jedného Bratislavčana pripadá ročne vyše 120 kilogramov kuchynského bioodpadu. Ak zozbierame tento druh odpadu zvlášť, môžeme ho spracovať a opätovne vrátiť do pôdy ako hodnotný kompost. Obyvatelia približne 90 domácností bytového domu by tak mohli za rok vytriediť také množstvo kuchynského bioodpadu, ktoré by postačovalo na obohatenie jedného hektára pôdy.
Na takejto zelenej ploche môže vyrásť približne 40 - 70 ton mrkvy alebo 30 ton melónov. Triedením kuchynského bioodpadu znižujeme objem umelých hnojív na našich poliach a podporujeme rozvoj cirkulárnej ekonomiky.
Kde bežný kuchynský bioodpad v domácnostiach končil predtým, než ste zaviedli povinný zber?
Podľa doterajších analýz tvoril kuchynský bioodpad spolu zo záhradným bioodpadom v priemere 45 % obsahu čiernej zbernej nádoby na zmesový komunálny odpad. V prípade Bratislavy končí odpad z čiernych nádob v ZEVO (Zariadenie na energetické využitie odpadu).
Cieľom zavedenia zberu kuchynského bioodpadu je znížiť, ideálne odstrániť tento druh odpadu zo zmesového komunálneho odpadu. Ak zozbierame tento druh odpadu zvlášť, môžeme ho opätovne spracovať. Efektívnym zužitkovaním potravinových zvyškov dostávame nielen udržateľnú elektrickú energiu, ale aj hodnotný kompost.
Aké mestské časti sú už do zberu kuchynského zberu bioodpadu zapojené?
Doteraz sme do systému zberu zapojili mestské časti: Lamač, Záhorská Bystrica, Karlova Ves, Dúbravka, Devínska Nová Ves, Devín, Petržalka, Ružinov a Nové Mesto. Koncom augusta sa pripojí mestská časť Rača a začiatkom septembra Staré Mesto. Nasledovať budú mestské časti Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Vajnory, Jarovce, Rusovce a Čunovo.
Ako tento zber prebieha?
Obyvatelia rodinných domov triedia kuchynský bioodpad do kompostovateľného vrecka umiestneného v 10 litrovom kuchynskom košíku. Po naplnení vrecko zauzlia a umiestnia ho do 20 litrovej hnedej zbernej nádoby označenej nálepkou „kuchynský biologicky rozložiteľný odpad“. Iba túto 20 litrovú zbernú nádobu vykladajú na obvyklé odvozné miesto zmesového odpadu v deň odvozu do 7:00 hod.
Obyvatelia bytových domov triedia kuchynský bioodpad do kompostovateľného vrecka umiestneného v 10 litrovom kuchynskom košíku. Po naplnení vrecko zauzlia a vynesú ho do 120 litrovej alebo 240 litrovej hnedej zbernej nádoby (podľa počtu obyvateľov v bytovom dome) označenej nálepkou „kuchynský biologicky rozložiteľný odpad“, ktorá je umiestnená v blízkosti bytového domu na obvyklom mieste kontajnerového stojiska.
Prečo je dôležité pri zbere používať kompostovateľné vrecká?
Sú priedušné, takže odpad sa priebežne vysušuje, čo zabraňuje hnitiu a šíreniu nechceného zápachu. Tým, že odpad vhadzujete do kompostovateľného priedušného vrecka, ktoré je uložené v odvetrávateľnom košíku, jeho vlhkosť a biologické procesy sa. Odpad teda nemá tendenciu hniť alebo plesnivieť. V prípade, že do košíka vhadzujete potraviny živočíšneho pôvodu (kosti, zvyšky mäsa), odporúčame ich vopred zabaliť do novinového (nie letákového) papiera, aby zachytili vlhkosť a zápach. Potraviny s vysokým obsahom vlhkosti (napr. melón) odporúčame vyhadzovať v kompostovateľných vreckách do vonkajších zberných nádob, a to čo najskôr.
S cieľom vyhnúť sa nepríjemnému zápachu v domácnosti, odporúčame včasné vynášanie naplnených a zauzlených vreciek do hnedej nádoby. Nemusíte čakať, kým bude vrecko úplne plné. Kuchynský odpad treba vložiť do kompostovateľného vrecka, držať pri izbovej teplote, nevystavovať slnku a uchovávať v tme.
Ako často sa bude tento kuchynský bioodpad vyhadzovať?
Zber kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu je rozdelený nasledovne: Od začiatku marca do konca novembra je zber realizovaný 2x do týždňa. Od začiatku decembra do konca februára bude zber 1x do týždňa.
S akými chybami sa pri zbere kuchynského bioodpadu stretávate a akým sa treba určite vyvarovať?
Prvá analýza zberu kuchynského bioodpadu na Slovensku ukázala, že obyvatelia hlavného mesta si osvojili princípy správneho triedenia, pretože kuchynský bioodpad v zberných nádobách vykazoval naozaj veľkú čistotu. Stretávame sa však aj s nedostatkami v triedení, ktoré môžu spôsobiť nežiaduce sprievodné javy.
Jednou z najzásadnejších chýb pri zbere kuchynského bioodpadu je jeho voľné vhadzovanie odpadu do zbernej nádoby. Kuchynský bioodpad je potrebné vkladať do nádoby v riadne zauzlenom kompostovateľnom vrecku, ktoré eliminuje vlhkosť a biologické procesy. Správnym používaním kompostovateľných vreciek možno predísť zápachu, výluhom a výskytu hmyzu. V letných dňoch môže byť prevenciou pred vytekaním aj použitie dvoch kompostovateľných vreciek namiesto jedného.
V niektorých prípadoch sme sa stretli aj s tým, že obyvatelia namiesto kompostovateľných vreciek používajú plastové, čo je ďalšia veľká chyba. Plastové sáčky do nádoby na zber kuchynského bioodpadu určite nepatria. Na triedenie kuchynského bioodpadu je potrebné používať kompostovateľné vrecká označené OK compost, alebo OK HOME compost.
Ďalšou zásadnou chybou je vhadzovanie nespotrebovaných potravín v originálnych plastových obaloch napríklad od šunky, syra, jogurtov, nátierok a podobne. Takýto plastový odpad nepatrí do zberu kuchynského bioodpadu. Taktiež sa stretávame so situáciou, že v zbernej nádobe sa objavuje odpad, ktorý patrí do inej zbernej nádoby alebo do triedeného zberu ako napríklad zaváraniny v sklenených pohároch, plastové fľaše, plechovky, plastové sieťky od zeleniny (zemiaky, cibuľa).
Taktiež môže nastať situácia, že na stanovišti zberných nádob bytového domu nie je dostatok hnedých nádob na kuchynský bioodpad, prípadne chýbajú úplne. V oboch prípadoch sa môžu obyvatelia obrátiť na svojho správcu. Ten má povinnosť zapojiť ním spravovaný bytový dom do systému zberu kuchynského bioodpadu.
Ak už obyvatelia majú kuchynský odvetrávaný košík, no v stanovišti im chýba zberná nádoba, je pravdepodobné, že správca túto povinnosť prehliadol. Spoločnosť OLO spolu s Oddelením miestnych daní, poplatkov a licencií aktívne komunikujú so správcami bytových domov a vzniknuté situácie riešia.