Pohrebisko odhalili archeológovia už v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. V jaskynnom systéme Charterhouse Warren pri Somersete našli približne tri tisícky kostných fragmentov, ktoré ležali v prírodnej pätnásťmetrovej šachte. Patrili asi tridsaťsedem ľuďom, hoci počet bude skôr vyšší.
V jame skončili telá mužov, žien i detí, vekové rozmedzie bolo od novorodencov po starých ľudí. Deti tvorili polovicu obetí, píše Petr Lánský z portálu iDnes. Kosti, pochádzajúce z doby 2 200 až 2 000 rokov pred naším letopočtom, preverili výskumy až dnes, po päťdesiatich rokoch.
Zhŕňa ich štúdia vydaná v magazíne Antiquity. Jej autorský tím poznal, že miesto bolo dejiskom ojedinelého masakru. Vraždenie a kanibalizmus. Hrôza bola pravdepodobne vedená „túžbou po pomste” a musela strašnou ozvenou desiť celé generácie, cituje spoluautora štúdie Ricka Schultinga server BBC.
Hrôza určená všetkým v okolí
Všetky obete boli zavraždené, dosvedčuje výskum, útok bol pritom nečakaný, prišiel tak znenazdajky, že sa nijako nebránili. Tým však atak neskončil. O tom, čo nasledovalo, vypovedajú škrabance a ryhy na kostiach. „Keby sme ich zaznamenali na zvieracích kostiach, nemali by sme pochybnosti o tom, že boli mäsiarsky spracovávané,“ vysvetľuje Schulting. Výskum nakoniec potvrdil, že to tak bolo aj v tomto prípade.
Kosti boli odrezávané, aby sa odkryl prístup k špiku. Niesli stopy spracovávania ľudskými zubami. Autorský kolektív pritom vylučuje, že by k pojedaniu ľudského mäsa dochádzalo kvôli nedostatku potravy. Na mieste sa totiž našli zvieracie kosti, dokazujú, že útočníci hlad nemali. Prečo sa teda kanibalizmus odohral?
Bol aktom premyslenej odplaty a mal byť svojím spôsobom predstavením, divadlom. Hoci sa o presných okolnostiach brutálneho masakru nedozvieme, podľa štúdie za ním mohol stáť motív obhájiť vlastnú pozíciu, česť a dať výstrahu ostatným.
Konflikt bez rozumného riešenia
Práca usudzuje, že kontext masakru tvorila kolízie vo vzťahoch medzi komunitami. Konflikt eskaloval, bežný systém pre reguláciu sporov zlyhal, vec sa vymkla všetkým zúčastneným z rúk. Nebol priestor na ústup, ignoranciu, urovnanie, zabudnutie, odpustenie.
„Ak ste sa vtedy cítili ako tí, ktorým bolo ublížené, bolo vašou zodpovednosťou s tým niečo robiť. Nedalo sa ísť za sudcom a žiadať ho o zakročenie,“ lakonicky pripomína Schulting. Keď sa nepriateľstvo prehnalo špirálou straty kontroly, videla sa jedna z komunít práve v takej situácii: Musí ubrániť svoju česť, svoje postavenie.
Nielen pre tento prípad, ale aj pre svoje postavenie do budúcnosti. Musí spáchať niečo, čo sa nebude dať prehliadnuť. Obhájiť sa a dať signál ostatným v kraji. Znepriatelenú komunitu zaskočila útokom, vyvraždila. A aby akt rezonoval, skalpovala ju a sčasti zjedla, vysvetlil Schulting denníku The Guardian.
Strach pre celé generácie
„Nech to urobil ktokoľvek, od onej chvíle sa ho všetci báli. Jeho akt rezonoval, myslím, v čase a priestore onoho regiónu po celé generácie. Ako niečo strašné, čo sa tam odohralo,“ myslí si Schulting. Pozoruhodné pritom je, že doba bronzová nie je v Británii spájaná s násilím.
O tom, že by násilné konflikty boli bežnou súčasťou vtedajšej reality, nesvedčia žiadne nálezy. Pred somersetským výskumom poznala tamojšia archeológia len desať pozostatkov, ktoré nasvedčovali násilnej smrti. Masaker celej komunity, navyše podčiarknutý kanibalizmom, je preto unikátny a temný. Jeho pozadie muselo byť výnimočné, rovnako ako jeho následky.
Schulting sa však domnieva, že nakoniec sa po mimoriadne krvavom a neľudskom masakre vzťahy v oblasti zase navrátili do normálu. A varuje pred tým, aby výskum viedol k náhľadu, podľa ktorého boli ľudské dejiny mimoriadne kruté – a ktorý nás upokojuje, že dnešok už hrozbám obdobných krutostí nečelí.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.