Každá tvár, ktorá získa vďaka možnostiam dnešných technológií po storočiach znovu svoju podobu, je silná, magnetizuje. Vyvoláva predstavy, zvedavosť, je nahliadnutím do strateného sveta a zmiznutých osudov. Tvár mladučkej dievčiny z Poľska vzbudzuje emócie obzvlášť, a to kvôli bizarným okolnostiam poukazujúcim na pochmúrny príbeh, píše Petr Lánský z iDnes.
Pozostatky dievčiny ležali v hrobe, ktorému archeológovia pri vykopávkach v roku 2022 dali číslo 75. Pohrebisko sa nachádza pri meste Bydgoszcz, svojich mŕtvych do neho ukladali štyri generácie miestnych ľudí počas sedemnásteho storočia. Hroby nenesú náhrobné kamene, archeológovia a archeologičky ich zatiaľ odhalili cez stovku, uvádza server The Jerusalem Post.
Opatrenia proti demónom
Opatrenia namierené proti „upírom“ alebo „zmŕtvychvstalým“ sa našli v tridsiatich z nich. Tragické miesto pri dedine Pien vyjavilo napríklad hrob dieťaťa, medzi nohami mala jeho kostra zámok, ten mu mal v návrate nad zem brániť.
Pochované bolo hlavou dole, to preto, aby po prebudení v úpornej túžbe dostať sa späť medzi živých hrýzlo do hliny a medzi živých nikdy neodputovalo. Jeho znehybnenie mal naveky poistiť snáď aj fakt, že kostre chýbala vrchná časť trupu.
Ostatky dievčaťa, ktoré dostalo meno Zosia, svedčia o tom, že ju vidiecka komunita považovala za zvláštne nebezpečenstvo. Obávala sa, že je obzvlášť nebezpečnou strigou, démonkou, čarodejnicou, zlým duchom, ktorý sa má vrátiť a prahnúť po ľudskej krvi.
Dedina sa jej desila tak veľmi, že opatrenia proti zmŕtvychvstaniu, s ktorými ju pochovala, nepovažovali za dostatočné. Niečo komunitu v reálnom živote neskôr vydesilo natoľko, že jej hrob znovu otvorili. A kostru ženy vystavili sprísnenému protiupírskemu režimu.
Prišlo im to málo
Zosia bola najprv pochovaná v rakve s hlavou na vankúšiku natočenou na západ, na palec na nohe jej zavesili železný zámok. V mysliach vidiečanov mal byť ochranou pred zmŕtvychvstaním, fyzickou bariérou proti nadpozemským bytostiam.
Lenže pokoja sa zosnulej nemalo dostať ani potom. Komunita musela dôjsť k úvahe, že ani toto opatrenie zosnulej v oživení a v pustošivých výletoch po dedinách nezabránilo. „Snáď kvôli tomu, že niekoho stretla nepriazeň osudu, snáď kvôli niečiej smrti sa ľudia rozhodli hrob znovu otvoriť,“ opisuje pre CNN Dariusz Polinski, ktorý viedol tím skúmajúci pozostatky.
Archeológ opisuje, že pôvodným zámerom narušiteľov bolo snáď kostru vybrať a zničiť, možno ju chceli tiež obrátiť hlavou dole, aby ju nasmerovali na opačnú stranu od svojho sveta. Lenže pri manipulácii došlo k zlomeniu - narušeniu chrbtice. Možno preto zmenili názor.
Ostatky nechali tak, ako boli - len kostre položili cez krk kosák. Nielenže bol v ich chápaní nástrojom spojeným so životom a smrťou, mal byť tiež praktickou poistkou proti zmŕtvychvstaniu. Keby sa snáď Zosia rozhodla hrob opustiť a vstať z neho, kosák jej krk presekne.
Vrátili jej život
S výsledkom boli dedinčania zrejme spokojní, o ich ďalšej intervencii nenašli vedci a vedkyne stopy. Napriek tomu Zosia z mŕtvych povstala. Moderná 3D technológia jej vrátila tvár. „Svojím spôsobom je to naozaj ironické,“ povedal Reuters švédsky archeológ Oscar Nillson, ktorý mal rekonštrukciu na starosť, „ľudia, ktorí ju pochovávali, urobili, čo mohli, aby jej zabránili vrátiť sa zo sveta mŕtvych. A my sme urobili, čo išlo, aby sme jej život zase dali.“
Okrem tváre jej však archeológovia vrátili aj niečo z jej vlastného života. Z indícií z hrobu načrtli aspoň jeho zásadné kontúry. Aj odpoveď na to, prečo sa jej dedinčania tak báli.
Podľa výskumu pochádzala prekvapivo z vyššej spoločenskej vrstvy. O zámožnejšom statuse svedčia strieborné a zlaté vlákna, ktoré patrili do hodvábnej ozdoby v jej vlasoch, s ktorou bola pochovaná. Podľa členky výskumného tímu Magdalény Zagrodskej je čepiec známkou vyššieho spoločenského postavenia, dodáva server CBS News.
Analýza DNA a chemických izotopov potom odhalila, že Zosiine korene zrejme neležali v Poľsku, do tamojšej komunity asi prišla zvonku, zďaleka. Konkrétne z južnej Škandinávie. Ostatne, medzi územiami dnešného Poľska a Švédska zúrilo v sedemnástom storočí mnoho vojen, dievča mohlo byť produktom dobrovoľnej alebo vynútenej migrácie, ktorá ich sprevádzala.
Mala zdravotné problémy
Podozrievavej pozornosti dedinčanov, dokonca kliatbe, ju však vystavili jej fyzické a zdravotné problémy. Analýza chrbtice jej pozostatkov ukázali, že trpela ťažkými chronickými migrénami a opakovanými mdlobami, následkom mohla byť aj duševná porucha, hovorí server Archaeology. V temných dobách to vidiek mohol interpretovať ako známku, že je v područí zlých duchov.
Okrem toho mala deformovanú hrudnú kosť, následkom mohol byť viditeľný nádor na hrudi. Podľa magazínu Vice jej ľahko prečnievali predné zuby, to mohlo podozrenie z upírstva podčiarkovať. Zrejme preto s ňou po jej smrti zaobchádzali vidiečania tak beštiálne.
Oscas Nillson svoju rekonštrukčnú misiu videl ako šancu to napraviť. Jeho cieľom nebolo len zachytiť čo najvernejšie jej tvár. Chcel Zosii, ktorá bola pochovaná ako netvor, vrátiť dôstojnosť. A ľudskosť. Vedci tak vysvetľujú, čo ju o ňu vlastne pred stáročiami pripravilo.
Povery o upíroch, strigách či revenantoch sa zrodili z tvrdej, nehostinnej doby. Sedemnáste storočie sa nieslo v znamení vojen, chudoby, kríz. Bolo tiež v područí nepriaznivého počasia, bola to malá doba ľadová. Okrem toho oblasť sužovali epidémie, vrátane cholery. Z oných podmienok sa vynorila hrôza z nadprirodzených netvorov, ktoré mali utrpenie vysvetľovať.
Slovanské povery
Viera v démonov však bola tiež vedome šírená, mohutne to podporovala katolícka cirkev. Viedla vtedy protireformačný boj, snažila sa odstrániť náboženskú konkurenciu. Šírenie desu, strachu, emotívne zastrašovanie pred bezbožnosťou malo spoločnosť v katolíckom zovretí uväzniť.
Lenže v komunitách stále pretkaných archaickými, pohanskými prvkami tiež oživilo starodávne slovanské povery. Démoni, zlí duchovia, temné sily sa vrátili. Aj upíri, strigy, zmŕtvychvstalí. Odtlačok onoho tmárstva nesú aj rituálne pohreby pri Bydgoszte. Vpísalo sa aj do toho, ako tamojší vidiečania zaobchádzali s nešťastnou Zosiou a jej pozostatkami.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.