Objaviť ojedinelý archeologický nález alebo i celé archeologické nálezisko sa aj v súčasnosti môže podariť takmer hocikomu, dokonca i pred dosiahnutím dospelosti. Ak sa tak stane, zvyčajne pomôže náhoda a najmä pozorné oči, píše Pamiatkový úrad.
A práve to sa nedávno podarilo 8-ročnej Rebeke v Košolnej pri Trnave, keď si počas venčenia psa všimla na ornici hladký kameň pravidelného tvaru, ktorý jej pripomínal archeologické predmety, aké už videla v múzeu či doma v knihe o archeológii. Privolala preto otca, ktorý ako nadšenec archeológie v kameni hneď spoznal pravekú sekerku.
„Spolu na mieste nález nafotili, zaznamenali jeho súradnice a informovali Krajský pamiatkový úrad Trnava, čo je správny postup, vďaka ktorému sa detský či dospelý nálezca môže stať súčasťou objavovania cenného archeologického dedičstva,” napísal Matúš Sládok z Krajského pamiatkového úradu v Trnave.
Sekerka má z bočného pohľadu zaoblený lichobežníkový tvar. Jej dĺžka je 6,1 cm, šírka 3,9 cm, výška 1,6 cm, hmotnosť 65 gramov a je vyrobená zo zelenej bridlice (metamorfovaná hornina). Takéto hladké sekerky sa vyrábali štiepaním kameňa vhodného tvaru iným kameňom (otĺkačom) do polotovaru, ktorý sa ďalej brúsil o kamenné podložky až do vytvorenia požadovaného tvaru.
Sekerka bývala vsadená do drevenej alebo parohovej násady (poriska) a pripevnená šnúrou z rastlinných vlákien alebo zvieracích šliach. Používala sa najmä na stínanie a opracovávanie dreva. Brúsená industria je typická pre mladšiu kamennú dobu (neolit, cca 5 000 – 4 400 pred n. l.) a neskorú kamennú dobu (eneolit, cca 4 400 – 2 200 pred n. l.). Nález z Košolnej podľa tvaru pochádza najskôr z rozvinutého neolitu (5. tisícročie pred n. l.).
Rodičia Rebeky požiadali o nálezné pre dcéru a v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom Trnava získala aj bezplatný vstup do Západoslovenského múzea v Trnave, kde ju po archeologickej expozícii prevedie archeológ. Do tohto múzea bude prevedená aj Rebekina praveká sekerka.
Ďalšie objavy
Rebeka však ani zďaleka nie je jediným dieťaťom, ktorému sa podarilo nájsť výnimočný archeologický exemplár. Začiatkom decembra sa objavila správa, že 12-ročné dievča nedávno na túre v Izraeli náhodou objavilo starovekého 3500-ročného egyptského skarabea.
Dafna Filshteiner kráčala popod starovekým miestom Tel Qana v Hod Hasharon – medzi Tel Avivom a Kfar Saba – keď si všimla na zemi nezvyčajný kameň podobný chrobákovi. „Pozerala som sa dolu na zem, aby som našla ihly dikobraza a hladké kamienky,” hovorí.
„A zrazu som zdvihla zaujímavý kameň. Ukázal som to mame a ona povedala, že je to len obyčajný kameň alebo korálka. Ale potom som uvidel dekoráciu a tvrdohlavo som trval na tom, že je to niečo viac, tak sme hľadali na internete. Tam sme identifikovali ďalšie fotografie kameňov podobných tým, ktoré sme našli. Uvedomili sme si, že je to niečo výnimočné a okamžite sme zavolali na Úrad pre pamiatky.“
Aby toho nebolo málo, v auguste 10-ročné dievča menom Tegan objavilo počas výletu pozdĺž pobrežia južného Walesu obrovské stopy dinosaurov. Ako sa neskôr ukázalo, stopy gigantických zvierat sú staré viac ako 200 miliónov rokov.
Najväčší detský objav
Pamiatkový úrad pripomína, že najväčší detský objav sa podaril ešte v počiatkoch archeológie na Pyrenejskom polostrove. V roku 1868 objavil lovec v severnom Španielsku jaskyňu. Neskôr sa o nej dozvedel miestny šľachtic Marcelino Sanz de Sautuola, ktorý sa zaujímal o archeológiu. V roku 1879 zobral do jaskyne svoju osemročnú dcéru Maríu, ktorá si ako prvá všimla maľby zvieraťa na strope jaskyne.
Myslela si, že sú to voly, ale v skutočnosti to boli v Európe už vymreté bizóny. Po objave tejto maľby našli v jaskyni aj ďalšie. Zobrazovali rôzne zvieratá i ľudí. Trvalo dlho, kým ich odborná verejnosť uznala za pravé. Pod názvom Altamira sa jaskyňa stala svetoznámou a považuje sa za Sixtínsku kaplnku jaskynného umenia. Nástenné maľby boli namaľované pred 11- až 19-tisíc rokmi.