Alex Maroño Porto sa definuje ako nebinárna osoba, no pôvodne urobilo coming out ako gej, ktorému sa už od mladého veku páčili muži. Začalo si to všímať počas telesnej výchovy na škole, keď sa sprchovalo s ostatnými.
Prvýkrát sa do chlapca zamilovalo, keď mal 14 rokov. Bol to ich blízky dôverník a priateľ najlepšej kamarátky. „Počas spánku som si ho odfotilo, ako leží hneď vedľa mňa a usmieva sa vo svojom modro-šedom pyžame,“ opísal na portáli Insider.
Najskôr sa cítil slobodne, ale to sa zmenilo
V tom čase ale nestretlo nikoho, kto by otvorene priznal, že je gej alebo patrí do queer komunity. Následne opustilo svoje rodné mesto Coruña v Španielsku a pocítilo slobodu preskúmať svoju identitu. Svoj „coming out“ urobilo pred desiatimi rokmi počas prvého ročníka na vysokej škole v Madride, keď sa priznalo svojim priateľom.
Po tom, čo sa vyrovnalo so svojou sexualitou, začalo sa konečne cítiť slobodne a našlo si svoje miesto v madridskom nočnom živote gejov. Každý víkend trávilo tancovaním v suteréne klubu pre gejov s tým, že si chcelo užiť mladosť, ktorú doma potláčalo. „Prvýkrát som sa cítilo začlenené a chránené, patrilo som do komunity, ktorá oslavovala ľudí ako my,“ hovorí.
Ale netrvalo dlho, kým si uvedomilo, že konkrétne priestory nie sú také otvorené, ako sa zdalo. „Jeden večer moju kamarátku Martu odmietli pustiť do klubu v madridskej gej štvrti Chueca, zatiaľ čo zvyšok skupiny zloženej z ľudí mužského pohlavia bez problémov pustili. Rozhodli sme sa, že v ten večer pôjdeme niekam inam,“ opísal.
Alex si myslelo, že priestory určené gejom budú istým nástrojom na budovanie komunity a bezpečným prostredím, kde ľudia môžu skúmať svoju identitu spolu s tými, ktorí sú ako oni. „Ale namiesto toho gej bary a čisto mužské skupiny sa nám zdali byť príliš exkluzívne. Všetky homosexuálne priestory, do ktorých som chodilo, mi začali pripadať ako replika maskulinity, v ktorej som vyrastalo a ktorej som sa bálo,“ hovorí.
Predtým, ako odišilo do Madridu sa snažilo vystupovať ako heterosexuál. „Nikdy som si nemyslelo, že budem mať problém zapadnúť aj do kruhu gejov.“
Začalo sa definovať ako nebinárny
Počas dvoch mesiacoch, kedy vláda uzatvorila hranice, Alex trávil čas u svojej rodiny. Keďže rodičia pracovali, malo veľa času pre seba. Začalo viac čítať o nebinárnych identitách, čo im pomohlo uvedomiť si, že ich znepokojenie sa „neobmedzuje len na heteronormatívnu orientáciu.“
„Opísať sa ako nebinárna osoba nám pripadalo ako jemnejší spôsob, ako opísať to, ako komunikujem a prezentujem sa svetu – ako obsiahlejší spôsob, ako prijať svoju vnútornú inakosť,“ hovoria. „Byť nebinárny je pre nás pojem, ktorý zahŕňa únik z obmedzení mužskosti – heterosexuálnej a homosexuálnej.“
Otvorenejšie o svojej orientácii a identite začalo hovoriť, keď malo 25 rokov. Väčšina blízkych nebola podľa ich slov prekvapená. „Moja najlepšia kamarátka povedala, že vie, že sa snažíme prispôsobiť štandardom mužskosti, a cítila, že druhý coming out bol prirodzeným ďalším krokom,“ opisuje.
Vo formulároch je stále muž
Mnohokrát, najmä v úradných formulároch, používa stále pohlavie „muž“ zo strachu, že by ich nebrali vážne. „Niekedy jednoducho nechcem vysvetľovať našu vnútornú rodovú cestu.“ Stále ale váha, či sa má definovať ako nebinárny, keďže množstvo ľudí má predsudky o tom, ako takí ľudia majú vyzerať.
„Ak nás únik z rodovej binárnosti niečo naučil, tak to, že neexistujú žiadne správne spôsoby, ako vyjadriť svoje pohlavie. Krása toho, že sme súčasťou širokého rodového spektra, spočíva v slobode pochopiť a prijať svoju vlastnú vyvíjajúcu sa rodovú identitu,“ hovoria.
„Nakoniec mi zaradenie do nebinárneho spektra dalo slobodu, o ktorej som si pred desiatimi rokmi myslelo, že mi ju dá coming out ako homosexuálovi. Pomohlo mi objaviť a ponoriť sa do skutočne rozmanitej a inkluzívnej komunity ľudí,“ uzatvára.
