Sue a Kika sú jeden z mála lesbických párov na Slovensku, ktoré prostredníctvom Instagramu púšťajú ľudí do svojho súkromia.Instagram Kika A Sue/
StoryEditor

V každom seriáli na Netflixe je lesba ako vystríhaná chlapina. Nečudujeme sa, že ľudia majú predsudky, hovoria lesbičky

Ľubomíra Somodiová23.07.2023., 11:30h

Sue a Kika sú jeden z mála lesbických párov na Slovensku, ktoré prostredníctvom Instagramu púšťajú ľudí do svojho súkromia.

Lajkuj Brainee.sk na

Jedna je od malička totálne chalanisko a vždy sa jej páčili dievčatá, aj keď to skúsila aj s chlapcom. Druhá si náklonnosť k ženám uvedomila neskôr, tiež má za sebou dva dlhoročné vzťahy s mužmi. Osud to chcel tak, že sa po náhodnom stretnutí veci pohli a dve baby sa dali dokopy.

Na druhej strane tvrdia, že pretláčanie LGBTQ tém nasilu môže byť kontraproduktívne a nie je im veľmi pochuti.

So Sue a Kikou som sa stretla v prvý deň otvorených interiérov podnikov. Na prvý pohľad dve obyčajné baby ma čakali pri vytúženom pivku. Hneď na úvod sa nezhodli - jedna tvrdí, že sa na všetkom zhodnú, druhá, že sa nezhodnú. Ako to vlastne je, sa dočítaš v otvorenom rozhovore.

Jeden z častých názorov je, že LGBTQ téma vyskakuje už aj zo skrine a že sa táto komunita všade pretŕča. Prečo sa ukazujete? Vnímate to tak, že sa pretŕčate?

Sue: Je to voľba followera, či ma chce sledovať. Veď si predsa pozriem film, ktorý má baví, pozriem si veci, ktoré má bavia, nepozriem si veci, ktoré mi robia zle.

Na verejnosti by mi vadilo, aj keby sa olizovali muž a žena. Nepatrí to podľa mňa do spoločnosti. Čo sa týka Pridov, prekáža mi, že z tej témy robia niečo, čím nie je. Nie len v LGBTQ svete, ale aj v „normálnom“ svete sa takisto nájde veľa extrovertov a exotov. Je to šou, no istým spôsobom kazia mienku o tom, čo je to LGBTQ. Na druhej strane je dobré, že ten Pride je a upozorňuje na takýchto ľudí.

Kika: Nie je to pekne prezentované. Či vo filmoch, či na Netflixe v každom jeden seriáli je gay, lesba. Každú jednu lesbu tam vykreslia ako vystrihanú chlapinu a div narúžovaného muža. Potom majú ľudia predsudky, keď to takto odvšadiaľ vyskakuje. Na druhej strane to nie je zlé, lebo to ide do povedomia, ale dá sa to prezentovať aj inak.

Zúčastnili ste sa na nejakom Pride?

Sue: Ja som už bola, ale pracovne.

Kika: Ja som na žiadnom nebola. Išla by som sa tam pozrieť, ale nie žeby som sa za tým trhala. Tento rok, keby bol, tak by sme šli. Radi by sme stretli našich followerov. Chceli by sme vidieť, či má ten Instagram efekt. (smiech)

Pamätám si jeden banner z Pridu, asi dva roky dozadu: „Nemôžem zato, že ju ľúbim“. Dá sa podľa vás láska definovať?

Sue: Myslím si, že láska sa nedá definovať, ani vybrať. Podľa mňa je to o strete, porozumení a sympatii. Nemyslím si, že nemá pravidlá.

Kika: Súhlasím. Hoci som mala priateľku aj chalanov, nikdy som nestretla niekoho takého ako je Sue.

Obe ste boli vo vzťahu aj s chalanmi, v čom to bolo iné?

Kika: Budem to porovnávať so Sue. Je oveľa pozornejšia, čo sa maličkosti týka. Dokážeme sa hodiny a hodiny rozprávať. Aj to ohováranie (smiech), fakt ako s kamoškou.

Sue: Ja som mala dva vzťahy s mužmi – 5 a 7-ročný. Moji partneri boli super. Som z rodiny, kde mám super otca, super brata. Vždy načrtnem to, že homosexualita nie je komplex. Komplexy má každý, či je gay alebo nie.

Je to veľmi iné, ako s mužom. Na mužoch ma najviac nebavila jednoduchosť. Tým, že svet niekedy vnímam inak, aj od muža som očakávala, že ho tak bude vnímať. V bežnom dni mi prišli takí prázdni, aj keď boli super.

Pri žene máš stále o čom, upratovanie nie je len na tebe, je to super v maličkostiach. Ako Kika povedala, sme drvivú väčšinu dňa kamarátky.

image

Zbúraj predsudky. Tipy na filmy s LGBTQ tematikou, niektoré premiéra eštelen čaká

Načrtla si, že máš super otca a brata. Ako to prijali rodiča?

Sue: Prijali to v pohode. Mamine som napísala správu v opitom stave, že mám priateľku. Ona mi na to odpísala, že nech mám koho chcem, že pokiaľ ja budem šťastná, bude aj ona. Otec sa to dozvedel omylom. Do rodinnej skupiny som poslala fotky, na ktorých sme s Kikou, asi ich videl. Nie je s tým podľa mňa úplne stotožnený. O Kike sa málo rozprávame alebo vôbec, ale nikdy na mňa za to nenakričal. Brat, ten mi asi dvakrát povedal, že som len nestretla toho pravého.

Kika: Moji rodičia sú starší. Zo začiatku to bolo pre nich zložité. Môj coming out bol tiež po párty a zhurta. Beriem si to na seba. Kebyže prídem za nimi: „mami, oci, páčia sa mi dievčatá,“ asi by to brali inak. Tatino je veľký kresťan, myslím, že sa s tým nikdy úplne nestotožní. Našťastie sme tri baby, tri sestry. Na mňa vsádzali dosť. V ich očiach som ich však sklamala. Už mi to nejak extra nevykrikujú. Žijú s tým, zvykli si.

Kika, spomínala si, že ten coming out bol nejaký náročnejší, mala si problémy to priznať sama pred sebou?

Nie. Od malička som bola úplne iná. Vždy som mala krátke vlasy, bola som chalanský typ. Mala som byť Jurino, rodičia boli nachystaní, že budem chlapec. Tak mi to tak ostalo. Nikdy som nenosila sukne, podpätky. Vždy som k ženám pociťovala niečo iné. Musíš to tak inak cítiť. Hoci som bola s chalanmi, chýbalo mi tam niečo. Inak som sa cítila pri žene.

Máte rozdelené role?

Kika: Nedá sa to úplne povedať, že jedna vo vzťahu je viac muž, druhá žena. Podľa toho, ako a v akej situácii. Čo sa týka varenia, tak varievame obidve, ale ja častejšie. Čo sa týka technických prác, tak na to je viac Sue, ale robíme to spolu.

Kto je väčšia hysterka?

Obidve (smiech).

A keď máte svoje dni?

Kika: No, my ich máme skoro naraz. Je tam minimálny rozdiel. Viem byť nervózna, ale to prejde. My sa už teraz nehádame, začiatky boli horšie. Dokázali sme si všetko vykričať. Kým človek zistí, kto aký je a čo mu vadí, trvá to nejaký čas.

Sue: Hádame sa, ale najmä keď pijeme. Samotná vec, na ktorej sa hádame, nemá opodstatnenie. Nehovorím teraz o lesbickom vzťahu, ale po rokoch vzťahoch som prišla na to, že je asi fakt lepšie to povedať druhému priamo a s humorom.

Je sexualita niečo vrodené? Niečo, čo sa vyvíja, alebo je to voľba?

Kika: Ako som spomínala, od malička som bola iná. V mojej rodine nie je nikto homosexuál.

Sue: To nevieš (smiech). Môžeme povedať, že je vrodená, ale myslím si, že sexualita sa vyvíja. Vplýva na ňu veľa vecí. Ja som sa s tým podľa mňa nenarodila. Ešte pred štyrmi rokmi ma rajcovali chlapi, ale rovnako ma priťahovali ženy.

Zaujímavé však je, že keď sme šli von s frajerom, bola tam nejaká baba, mne sa zapáčila, tak som bola k nemu drzá, že určite sa mu tá baba páči a žiarlila som. On mi vysvetľoval, že sa na ňu ani nepozrel, že nevie ani kto tam sedel, na rozdiel odo mňa. Začala som si hovoriť, že čo keď sa mi tie baby páčia a prenášam to naňho. Vždy, keď som bola opitá, „riešila“ som sa s kamoškami. Keď som sa s nim rozišla, povedala som si, že keď cítim, že by ma mohli priťahovať ženy, prečo by som to neskúsila? Zo začiatku to bolo trápne, nevedela som, čo mám tým babám hovoriť. Mala som 23 rokov. Stretávala som sa, skúšala som. Vždy to bolo tak, že dievča, ktorému som sa páčila, sa mne nepáčilo a naopak.

Čo je v sexe medzi ženami iné?

Sue: Veľa ľudí si predstavuje ženský sex. Sú rôzne typy mužov a žien s rôznymi chuťami a úchylkami. Ja sama mám kamošky, ktoré si to robia vibrátorom. Naozaj som mala jednu kamarátku, poviem to tak, sexovala s každým, kto ju chcel, pri tom nikdy nezažívala orgazmus a robila si to v piatok večer vibrátorom. Podľa mňa to nie je o sexe, v dnešnej dobe si veľa partnerov nesedí sexuálne. Chlap by chcel anál, baba zas dvoch chlapov a nemajú to a spia spolu a dosiahnu aj tak orgazmus. Je úplne jedno, ako ho dosiahneš, či sama, urobí ti to chalan alebo baba. Je to ťažká téma. To vzrušenie nie je o tom, či je to baba alebo chalan.

Kika: Neviem. Ja vidím pekného chlapa a so mnou to nič neurobí.

Ako sa k vám správajú ženy, keď zistia, že ste lesbičky?

Sue: Deväťdesiatpäť percentám žien to imponuje, myslia si, že keď sme lesbičky, automaticky ich chceme. Všimla som si, že dosť často sa mi akoby chcú páčiť. Nikdy som sa však na ženu nepozerala: „Ó idem ťa pretiahnuť,“ aj keď fotím nahé telá.

Kika: Správajú sa inak. Veľa žien si myslí, že ich balíme. To, že sme na baby, neznamená, že chceme všetky ženy.

V Česku je momentálne diskusia v parlamente o manželstvách ľudí rovnakého pohlavia. My na Slovensku nemáme povolené ani registrované partnerstvá, príde to niekedy ku nám?

Kika: Sme sto rokov za opicami. Ja si myslím, že to tu nikdy nebudú akceptovať.

Sue: Snažím sa vžiť do kože mojej starkej a ľudí z Oravy, aj ľudí z Bratislavy, aj liberálov, aj zástancov „tradičnej“ rodiny. Chápem, že pre veľa ľudí je ťažké pripustiť si, že deti sa budú rodiť v skúmavkách. Evolúcia ide dopredu a nezastavíme ju. Veda sa vyvíja a verím, že raz vedci dosiahnu to, že žena so ženou splodia dieťa. Aj keď je to úplne scifi. Z tohto hľadiska chápem, že je proti tomu veľa bojovníkov.

Sú ľudia, ktorí si tak veľmi zakladajú na viere a na tom pôvodnom, že nemajú kapacitu pochopiť, že môže existovať aj niečo iné. Tak, ako ja nemám rada niektoré veci, nemusia mať aj oni.

Registrované partnerstvo je témou politiky a nie lásky a nejakého pochopenia. Je to len papier, ktorý nič nezabezpečí. Diskusia o manželstvách ľudí rovnakého pohlavia je predmetná. No podľa môjho názoru sa to podáva zle. Je tu toho toľko, že sa nečudujem, že tí, čo to nenávidia, majú toho dosť.

Plány do budúcnosti: Chceli by ste dieťa?

Kika: Bavili sme sa o tom viackrát, dospeli sme k tomu, že doba je tak zlá, že nie.

Sue: Kika je ešte mladá. Mne už začali tykať hodiny pred rokom a pol.

Top rozhovor
menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/lgbti, menuAlias = lgbti, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
22. december 2024 03:52