V roku 1933 sa stala prvou osobou, ktorá získala šesť hviezdičiek v sprievodcovi Michelin, čo je rekord, ktorý zostal neprekonaný, kým sa jej v roku 1998 nevyrovnal Alain Ducasse. Bola tiež vo veľkej miere zodpovedná za to, že naučila Bocuseho jeho remeslu. Prečo sa teda na jej úspechy do značnej miery zabudlo, zatiaľ čo úspechy šéfkuchárov ako Bocuse boli vychvaľované do nebies?
Jedna z jej reštaurácií, momentálne dvojhviezdičková La Mère Brazier, funguje dodnes pod vedením šéfkuchára Mathieua Viannaya. Vnútri sa v presklenej vitríne hrdo nachádza Michelinský sprievodca z roku 1933, zatiaľ čo fotka Brazier v naškrobenej bielej blúzke lemuje posuvné dvere.
Zabudnutá kráľovná gastronómie
Hoci jej odkaz v reštaurácii stále žije, málokto vie o jej dôležitom prínose do francúzskej gastronómie. Viannay verí, že je to kvôli dobe, v ktorej žila. „Brazier je dobre známa každému, kto pozná históriu francúzskej kuchyne,“ povedal pre BBC Viannay. „Keď som v roku 2008 znovu otvoril reštauráciu, články vyšli v 80 rôznych krajinách. Brazier však pochádzala z čias, keď kuchári neboli v médiách,“ dodal.
Okrem toho hralo rolu aj to, že je žena. „Jej pohlavie zohralo obrovskú úlohu,“ objasnila historička gastronómie doktorka Annie Grayová. „Francúzska kulinárska scéna bola v tom čase do značnej miery rozdelená do dvoch kategórií: haute-cuisine , pripravovaná ľuďmi s kulinárskym vzdelaním, väčšinou to boli muži a cuisine de la grand-mère, takzvané varenie v štýle babičky, zvyčajne sprevádzané stereotypným obrazom bujnej ženy za sporákom,“ vysvetlila
V 19. a na začiatku 20. storočia sa cesta stať sa špičkovým šéfkuchárom vo Francúzsku riadila prísnymi pravidlami. Chlapci vo veku od 10 do 13 rokov sa začali učiť v kuchyniach a postupne sa prepracovali na vyššiu úroveň. Nasledovalo školenie, väčšinou v Paríži. 6Eny sa na také štúdium nedostali a Brazier nebola výnimka.
Varila hneď, ako udržala lyžicu
Jej rodina vyrastala na začiatku 20. storočia na farme v La Tranclière, 56 kilometrov severovýchodne od Lyonu. Podľa pokynov svojej matky začala Brazier variť hneď, ako dokázala držať lyžicu. Do piatich rokov vedela robiť dva druhy koláčov, hoci jej nebolo dovolené zapáliť rúru. Bola zodpovedná za chov prasiat na farme a jej školská dochádzka bola prinajlepšom sporadická. Vzdelávala sa iba v zime, keď bolo na farme menej práce.
v roku 1914 19-ročná Brazier otehotnela, čo bolo v tej dobe nepredstaviteľné a tak ju jej otec vyhodil z domu. Aby Brazier vystačila s peniazmi, zamestnala sa v bohatej rodine Milliatovcov, ako kuchárka.
Po prvej svetovej vojne začala Brazier, už ako ostrieľanejší kuchár, pracovať v kuchyni Mère Filloux. Reštaurácii v lyonskej štvrti Brotteaux s čisto ženským personálom, čo bolo v tom čase bežné. Typicky bouchons (tradičné reštaurácie) prevádzkovali ženy nazývané „matky Lyonnaise“, ktoré podávali obyčajné pokrmy z bežných surovín hlavne robotníckej triede.
Prvá reštaurácia
Do roku 1922 si Brazier našetrila dosť peňazí v Mère Filloux a ďalších reštauráciách na kúpu obchodu s potravinami, ktorý premenila na malú reštauráciu. Tam sa preslávila prípravou jedál ako rak v majonéze alebo pečeným holubom s hráškom a mrkvou vo vidieckom štýle. Neskôr sa presťahovala do väčšej reštaurácie na Rue Royale v centre Lyonu, kde sa nachádza dnešný La Mère Brazier. V roku 1928 otvorila druhú reštauráciu, tiež nazývanú La Mère Brazier, s farmou a kuchárskou školou, v kopcoch 19 kilometrov od Lyonu na Col de la Luère.
Keď Brazier na konci vojny opäť začala pracovať, začala trénovať začínajúcich kuchárov na svojej farmárskej reštaurácii v Col de la Luère. Medzi jej chránencami bol aj vyššie spomínaný, dnes legendárny Paul Bocuse.
Skormná a oddaná žena
V roku 1953 sa riaditeľ asi najznámejšieho newyorského hotela Waldorf Astoria pokúsil najať Brazierovú, aby prevádzkovala ich reštauráciu, pričom ponúkal tučný ročný plat. Tá kvôli láske k Francúzsku odmietla. Skromná kuchárka odmietla dokonca aj prestížny Rad čestnej légie, najvyššie francúzske vyznamenanie za zásluhy. „ocenenie by si malo vyhradiť na dôležitejšie veci, ako je dobré varenie,“ odôvodnila.
Brazier zomrela vo veku 81 rokov v roku 1977 a vedenie svojej reštaurácie prenechala svojej vnučke Jacotte. V roku 2004 bola reštaurácia zatvorená a zostala prázdna až do roku 2008, kedy ju kúpila spoločnosť Viannay.
Zatiaľ čo Brazierovej odkaz žije prostredníctvom reštaurácie, rodová priepasť v kulinárskom svete je stále, pretože len asi šesť percent reštaurácií ocenených hviezdičkou Michelin vo Francúzsku vedú ženy. Francúzska šéfkuchárka Anne-Sophie Pic, ktorá kráčala v Brazierovej stopách ako kulinárska priekopníčka, je v súčasnosti jedinou ženou vo Francúzsku, ktorá má reštauráciu s tromi michelinskými hviezdičkami.