Česká maliarka a grafička Mária Čermínová sa narodila 21. septembra 1902 na Smíchove. O jej detstve a dospievaní toho príliš známe nie je, svoj svet si totiž už od mladosti prísne strážila. Ona sama vyhlasovala, že žiadnu rodinu nikdy nemala a nemá, čím sa chcela zbaviť svojej minulosti. Už v šestnástich rokoch opustila svoju „symbolickú“ rodinu a postavila sa na vlastné nohy, keď začala pracovať v továrni na výrobu mydla v pražskom Žižkove, píše sa na webe iDnes.cz.
Jej umelecká duša však túžila po maľovaní. Nakoniec teda v roku 1919 nastúpila na Umeleckopriemyselnú školu. Štúdium však po troch rokoch predčasne ukončila a odišla na leto k Jadranu, kde sa zoznamuje so svojim celoživotným spolupracovníkom a priateľom Henrichom Štajerským.
Rok 1923: Zrodenie mena Toyen a pripojenie k Devětsilu
Spoločne s maliarom, básnikom a fotografom Henrichom Štyrským sa Mária Čermínová v roku 1923 pripojila k avantgardnému združeniu mladej českej generácie, a to k Umeleckému zväzu Devětsil, ktorý bol orientovaný okolo výtvarníka a teoretika umenia Karla Teigeho.
Táto skupina podporovala ľavicové umenie, ktoré podľa nej malo byť prístupné všetkým spoločenským vrstvám. Vedľa Jaroslava Seiferta, Vladislava Vančuru, Víťazslava Nezvala, Jiří Wolkera a ďalších, bola Toyen jedinou ženou, ktorá v zoskupení pôsobila. V roku 1923, kedy v Devětsilu prebiehala názorová transformácia, sa konala aj výstava Bazár moderného umenia. Tam Toyen vystavovala svojich sedem, prevažne kubistických obrazov.
V rovnakom roku začala Čermínová používať aj svoj pseudonym Toyen. Doteraz sa vedú spory o tom, kto ho vymyslel. Najčastejšie je autorstvo pripisované spisovateľovi Jaroslavovi Seifertovi. Ďalšia verzia pochádza od Karola Teigeho alebo Bohuslava Chrobáka. Ten napríklad vysvetlil slovo Toyen ako „to je on“, čo odôvodnil aj jej štylizovaním sa do mužskej role.
„Práve tak ako nemala v láske svoje vlastné priezvisko, nemala rada ani svoj ženský rod. Hovorila len v rode mužskom. Bolo nám to spočiatku trochu nezvyčajné a groteskné, ale časom sme si zvykli,“ spomínal na ňu Seifert.
Meno Toyen si Čermínová nechala zapísať aj do dokladov. Odmietala totiž prijať vtedajšie poňatie ženskej role, čo bolo v prvorepublikovej Prahe šokujúce. Sama seba brala za rovnú mužom, nielen vo svojom umení, ale aj vo svojom osobnom živote. „Za mojich študentských rokov ešte ženy nenosievali nohavice tak bežne ako dnes. Dievča, ktoré sa zrejme vracalo domov, malo hrubé štruksové nohavice, chlapčenskú menčestrovú blúzu a na hlave sklopený klobúk, aký nosievali kopáči. Na nohách mala nevzhľadné črievice,“ vykresľuje Toyen vo svojich spomienkach Seifert.
Paríž, nová kapitola života a tvorby
Roku 1925 odišla Toyen so Štajerským do Paríža, kde nasledujúceho roku vyhlásili vlastný smer s názvom artificializmus. Ten predstavoval akúsi lyrickú a zasnenú abstrakciu. Umelci sa vo Francúzsku spriatelili s významnými osobnosťami z tamojšieho surrealistického okruhu, s ktorými Toyen spolupracovala aj potom, čo sa rozhodla v Paríži po druhej svetovej vojne usadiť.
Po svojom návrate do Prahy sa Toyen začala kloniť k surrealistickému umeniu, čo vyvrcholilo v roku 1935, kedy bola založená Skupina surrealista v Československu, v ktorej sa sama Toyen angažovala. Provokatívni a buričskí surrealisti otvárali svoju myseľ fantázii a nechávali svoje myšlienky, sny a predstavy voľne plynúť. V tom istom roku prišiel do Prahy aj sám zakladateľ umeleckého smeru André Breton a Paul Eluard, s ktorými Toyen úzko spolupracovala. Práve ich návšteva pre ňu znamenala počiatok ich dlhoročného priateľstva a vzájomnej inšpirácie.
Za okupácie maliarka tvorila vo svojej garsónke na Krásovej ulici v Žižkove. Na rozdiel od iných sa počas vojny surrealizmu, ktorý bol nacistami považovaný za zvrhlé umenie, nezriekla. Roku 1942 ju však postihla veľká strata v podobe smrti jej dlhoročného priateľa Štajerského. Po vojne Toyen krátko vystavovala, ale atmosféra v spoločnosti začala hustnúť, a maliarka sa v predtuche očakávaného komunistického prevratu rozhodla pre odchod do milovaného Paríža. Z Československa do Francúzska odišla v roku 1947 a zostala až do svojej smrti.
Vo Francúzsku nadviazala na úspešnú predvojnovú spoluprácu so surrealistickou skupinou združenou okolo Bretona. Stala sa uznávanou autoritou, o čom svedčí aj to, že sám Breton jej po svojej smrti prenechal svoj ateliér. Úmrtím hlavného teoretika surrealistického umenia sa však skupina začína rozpadať, v roku 1969 je úplne rozpustená. Tradične konané schôdzky umelcov v kaviarňach boli pre Toyen, ktorá inak na verejnosti pôsobila veľmi placho a introvertne, dôležitou súčasťou jej života. Túto skutočnosť preto Toyen niesla veľmi ťažko. Posledných 10 rokov života prežila osamote len s pár najbližšími.
Jej obrazy dnes stoja milióny
Domov sa maliarka už nikdy nepozrela, zomrela 9. novembra 1980 v Paríži. Neutíchajúci záujem o jej osobnosť však dokazujú súčasné ceny jej diel.
Obraz s názvom Spiaci sa v roku 2009 predal za vyvolávaciu cenu 20 miliónov korún a dlhých osem rokov držal titul najdrahšieho maliarskeho diela. Popri Kupke bola Toyen až do roku aj 2016 jedinou českou autorkou, ktorej dielo v aukcii pokorilo hranicu 20 miliónov českých korún. Veľkoformátové Šero v pralese z roku 1929 bolo dokonca vydražených za 1,5 milióna eur vrátane aukčnej provízie. Minulý rok sa obraz Piková dáma predal za 3,2 milióna eur a stal sa tak najdrahším obrazom vydraženým v Česku.
Tieto astronomické čiastky len dokazujú, že Toyen právom patrí medzi najvýznamnejšie a najslobodnejšie tvorivé osobnosti umeleckej avantgardy prvej polovice 20. storočia.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.
