„Tu kráča aténsky demagóg!“ volal filozof pri onom stretnutí hlasno a posmešne. Nie, Diogenes nebol obdivovateľom rečníka a politika Démosthena. A nezostal len pri slovách. Svoje opovrhnutie podčiarkol aj výrečným gestom, pri kriku ukázal vztýčený prostredník.
Onú scénu vykreslil v spise Životy význačných filozofov historik Laertios, mala sa odohrať v štvrtom storočí pred naším letopočtom. Naznačuje, že vulgárne gesto, ktoré používame dodnes, má dlhé a trochu krkolomné korene.
Digitus impudicus
„Je to jedno z najurážlivejších starovekých gest,“ cituje BBC antropológa Desmonda Morrisa. Odborník na staroveké civilizácie Max Nelson potom vo svojej štúdii z roku 2017 vysvetľuje, že podľa neho znamená vztýčený prostredník penis v erekcii.
Iný autor, Anthony Corbeill, dáva tomuto gestu podľa agentúry Reuters dokonca spirituálny význam. „Pôvodne gesto predstavovalo vztýčený falus, znamenalo sexuálnu hrozbu smerom k osobe, na ktorú smerovalo, a zároveň to bolo gesto, na odvrátenie nežiaducich nadpozemských živlov silnejších ako ľudia,“ vysvetľuje Corbeill.
Zo starého Grécka si gesto našlo cestu aj do Ríma. Stalo sa tak obľúbeným, že si vydobylo vlastný názov, digitus impudicus čiže sprostý, urážlivý prst. Cisár Caligula s jeho pomocou ponižoval svojich poddaných, keď ich nechal bozkávať práve svoj vztýčený prostredník namiesto svojej ruky – ako by mu bozkávali penis.
Iný záznam o obscénnom prste popisuje, že Julius Caesar potrestal vyhnaním z Ríma herca, ktorý vztýčený prostredník ukázal na nevychovaného diváka, ktorý rušil predstavenie.
Stredovek potom prináša do dejín vztýčeného prostredníka pauzu. Obscénne gesto mizne zo scény, podľa nemeckého antropológa Carla Sittla môže za jeho ústup vplyv katolíckej cirkvi – príliš narúšalo konzervatívne hodnoty, opisuje štúdia Iry Robbinsa z roku 2017.
Stredoveký ústup vztýčeného prostredníka však bol len pauzou, nebol finálny. Urážať sa dalo totiž aj inými prstami.
Vulgárny Shakespearov palec
Svedectvom o tom je Shakespearovo dielo Romeo a Julie. Hneď v jeho úvode vyvolajú sluhovia rodiny Kapuletov konflikt s kolegami znepriatelenej rodiny Montekov. Ako? Jeden z nich si uhryzne do palca. Posolstvo bolo rovnako urážlivé ako digitus impudicus. Dramatik mohol takú obscénnosť do svojej hry včleniť len preto, že sa hrala v Southwarku, v štvrti plnej krčiem a nevestincov.
Inou formou bolo za Alžbetínskej éry gesto, pri ktorom sa palec strčil za predné zuby hornej čeľuste, oprel sa o ne zozadu a potom vystrelil von, pripomína portál Complex. V Španielsku sa tomuto gestu hovorilo Dar la higy, po francúzsky zase znelo faire la figue, a aj táto urážka prekračovala hranice slušnosti.
Repertoár urážok s pomocou gest bol však širší. Rýdzo britským gestom podľa odborníka na vulgárne posunky Desmonda Morrisa boli dva prsty do „V“, s dlaňou smerujúcou dovnútra, k telu, nesymbolizovali víťazstvo – ale „dvojitý falus“.
Ďalšie gestá nájdeš na druhej strane.
