Rímske cisárstvo sa na vrchole svojej slávy mal rozlohu päť miliónov kilometrov štvorcových a viac ako 55 miliónov obyvateľov. Obrovská ríša zaberala takmer celú Európu, severnú Afriku a Blízky východ. Toto multikultúrne impérium s desiatkami náboženstiev a národov muselo nejakým spôsobom držať pohromade. Na udržanie obyvateľov na svojej strane, okrem vojenskej sily, často využívali aj rozptýlenie v podobe podujatí a večierkov.
Rímske Bacchanalie
Rimania adaptovali grécke dionýzovské obrady na oslavu Baccha, Dionýzovho rímskeho náprotivku. V prvých rokoch sa tajné obrady konali iba tri dni v roku a boli prístupné len ženám. Postupom času sa zvýšili na päť nocí v mesiaci a boli pozvaní aj muži. Vtedy sa to začalo zvrhávať.
Z obradov sa stali opilecké večierky s príliš hlasnou hudbou, voľne prúdiacim vínom a inými drogami, obetovaním zvierat a orgiami. Obrady boli otvorené pre všetky spoločenské vrstvy, pre každého, kto sa chcel vzbúriť proti občianskemu, morálnemu a náboženskému zákonu. V roku 186 nášho letopočtu Rímsky senát zistil, že kult a jeho rituály sú v rozpore s oficiálnym rímskym náboženstvom. Senát zakázal kult, zničil jeho chrámy, prenasledoval jeho prívržencov a vodcov, no legenda o bujarých večierkoch prežila dodnes.
Kleopatrina párty na počesť Marca Antonia
Kráľovná Kleopatra usporiadala jeden z najromantickejších škandalóznych večierkov v histórii na počesť Marca Antonia. Rímsky historik Plínius hovorí o Kleopatre, ktorá usporiadala banket, aby ukázala extravagantné bohatstvo a úplnú neúctu k cennostiam. Kleopatra sa stavila s Marcom Antonym, že dokáže zjesť a vypiť hsotinu v hodnote 10 miliónov sesterciov, čo je ekvivalent takmer 500 kilogramov zlata.
Vzala si jednu zo svojich perlových náušníc, ktoré Plínius opísal ako „najväčšie v celej histórii“ v hodnote zhruba desať miliónov sesterciov, o ktoré sa stavila na Antonyho. Kleopatra pustila tento poklad do pohára octu. Perla sa rozpustila a ona ju vypila.
Nerov párty palác
Čo robí rímsky cisár po tom, čo mesto vyhorí a ľudia sa ho snažia obnoviť? Postaví si predsa obrovský párty palác! Či už je alebo nie je príbeh o užívajúcom Nerovi počas horenia Ríma skutočnosťou alebo fikciou, nad ruinami mesta postavil svoj Domus Aurea, svoj „Zlatý palác “ .
Tento palác potešenia zaberal takmer štvorcový kilometer v centre mesta a mal lesy a umelo vytvorené súkromné jazero. Aby nebolo pochýb o jeho egu, nechal pred palácom umiestniť 36,5 metra vysokú svoju sochu, pričom sa nechal vyobraziť ako boh slnka. Palác bol špeciálne určený na párty, Nero žil a spal v inom sídle.
Caligulove lode
Gaius Caesar Augustus Germanicus známy pod prezývkou Caligula, bol cisárom medzi rokmi 37 až 41 nášho letopočtu. Okrem jeho nechválne známej krutosti bol aj milovník bujarých a často zvrhlých večierkov. Keď toto spojil so svojou ďalšou vášňou, loďami. Vznikli na jazere Nemi dve párty lode.
Jedna z lodí bola dlhá 73 metrov, s desiatimi 11 metrov dlhými veslami. Luxusné člny mali záhrady s ovocnými stromami a viničom, kúpele a salóny. O večierkoch na lodiach Nemi sa množia povesti, od orgií po cudzoložstvo a incest. Benito Mussolini, posadnutý loďami, ich dal koncom 20. a začiatkom 30. rokov 20. storočia obnoviť, no v roku 1944 boli spálené na popol.
Slávnostné otvorenie Kolosea
Otvorenie Flaviovho amfiteátra, známeho skôr ako Koloseum, bolo 100-dňovou párty pre všetkých obyvateľov Ríma. Bol postavený na vrchole pozostatkov Nerovho súkromného Zlatého paláca, Domus Aurea. Slávnostné otvorenie v roku 80 nášho letopočtu muselo byť párty, na ktorú Rimania nikdy nezabudnú.
Arény ako Koloseum mali stánky s občerstvením, alkoholom, suvenírmi, napríklad figúrkami športovcov, verejné toalety a klimatizáciu. Veľkolepé otvorenie Kolosea malo Rimanom poskytnúť viac toho, čo mali radi. Viac alkoholu, viac jedla, viac krvi. V zinscenovaných bitkách bolo zabitých zhruba 9 000 zvierat. Nespočetné množstvo gladiátorov bojovalo až do krvi (ale zvyčajne nie na smrť). A to najlepšie? Počas osláv bol vstup zdarma, ktorý zaplatil sám cisár Titus.
Párty na počesť smrti
Predstava cisára Domitiána o párty bola trochu iná ako ostatné. Namiesto oslavy života a všetkých jeho radostí v roku 89 alebo 90 nášho letopočtu Domitian údajne usporiadal večierok na počesť smrti. Jeho dekoratéri vymaľovali banketovú sálu na čierno. Nielen dekorácie, ale podlaha, steny, stropy, všetko. Hostia boli vyprevadení ku stolom kde mali namiesto menovky náhrobný kameň s ich menom.
Obsluhovali ich otroci oblečení ako duchovia a podávali jedlo zafarbené na čierno, ktoré sa tradične nechávalo pre mŕtvych na cintorínoch a v chrámoch. Hostia, rímski senátori a iná aristokracia strávili večierok premýšľaním, či či ich nový cisár náhodou nechce popraviť. Domitian však nemal v úmysle hostí zavraždiť. Náhrobné kamene boli totiž zo striebra a boli určené ako darček pre nervóznych hostí.
Vtipný cisár Elagabalus
Mladý cisár Elagabalus si vybudoval povesť tým, že na nákladoch na divoké párty nikdy nešetril. Rímski historici rozprávajú príbehy o večierkoch, na ktorých sa podávali tie najneobvyklejšie, najdrahšie a najvzácnejšie jedlá. Ryža zmiešaná s perlami. 600 pštrosích mozgov. Hrášok zdobený zlatom.
Jedlo však nebolo jeho jediným pôžitkom, v obľube mal aj kanadské žartíky. Cisár vypustil na hostí vlkov a leopardov, pričom zabudol spomenúť, že zvieratá sú krotké. Mal banketový priestor s falošným stropom, z ktorého na jeho hostí pršali lupene ruží. Elagabalus rád hral hazardné hry, kde „cenou“ mohli byť zlaté mince alebo zvieracia mŕtvola. Preto niet divu, keď bol vo veku 18 rokov zavraždený, si vybudoval meno ako príliš pôžitkársky hedonista.
