História si pamätá množstvo výnimočných príbehov a ľudí, ktorým sa podarili doslova husárske kúsky. Na mnohé z nich každoročne spomíname ako na veľké víťazstvá či úspechy. Omnoho menej však hovoríme o príbehoch, ktoré skončili totálnym fiaskom.
Aj preto sa dnes pozrieme na tých najväčších lúzrov naprieč históriou, ktorých časovú os zostavil portál History Collection. Nechýbajú veľkolepí bojovníci, firma a ani známe osobnosti zábavného priemyslu.
Cchao Cchao
Dynastia Chan vládla Číne od 202 pred Kristom do roku 220 nášho letopočtu. Posledné desaťročia však upadala a ríšu trápili povstania. Práve v tomto čase do popredia dostal bojovník Cchao Cchao (alebo aj Cao Cao), ktorý sa spočiatku ukázal ako nemilosrdne schopný generál a politik. Porazil veliteľov oddelenej severnej Číny a znovu ju zjednotil v mene cisára.
Potom sa obrátil na južnú Čínu. Tvrdil, že jeho armáda má viac ako 800-tisíc mužov, a tak sa nebál boja o znovuzjednotenie celej Číny. Problém ale bol, že Cchao Cchao značne zveličil veľkosť svojej armády. Tá mala len okolo 250-tisíc mužov, čo však stále bolo neporovnateľne viac, ako jeho súperi s 50-tisíc mužmi.
Dorazil k rieke Jang-c‘-ťiang, kľúčovej vodnej ceste južnej Číny, no ako severský vodca nepoznal námornú vojnu. A to jeho nepriatelia využili. Poslali tajného agenta, ktorý ho presvedčil, aby ukotvil svoje lode, čím vraj zvýši ich stabilitu a polepší mužom, ktorých trápi morská choroba. Následne južný admirál ponúkol, že spolu so svojimi loďami zbehne.
Cchao Cchao mu veril a čakal. Lode, ktoré k nemu priplávali, boli plné horľavých materiálov. Muži z nich ušli na malých plavidlách, zatiaľ čo najväčšia armáda pomaly mizla v gigantických plameňoch. Cchao Cchao zavelil k ústupu, no katastrofe sa už nedalo zabrániť. A tak sa skončili pokusy o znovuzjednotenie Číny aj slávna história kedysi schopného generála.
Richard „Dick“ Rowe
V 50. a 60. rokoch mal len málokto väčší vplyv v britskom hudobnom priemysle ako Richard „Dick“ Rowe. Umelecký vedúci Decca Records mal na starosti hľadanie nových umelcov. Bol to on, kto podpísal kapely, ako The Rolling Stones, Tom Jones, Cat Stevens či The Animals. Jednu kapelu však nezískal.
Začalo to na Nový rok 1962. Brian Epstein, manažér neznámej skupiny, vzal svoje mladé talenty na konkurz v Decca Records v ich štúdiách vo West Hampstead v severnom Londýne. Boli tam na pozvanie jedného z Rowových podriadených, Mikea Smitha. Kapela však mala problém dostať sa na miesto skrz snehovú búrku a Smith mal pre istotu opicu po prehýrenej noci.
Zahrali 15 skladieb, no Rowa neoslovili. Skupinu potopil poznámkou, že „gitarové skupiny sú na odchode, pán Epstein“. Namiesto toho umelecký vedúci Decca Records podpísal kontrakt s Brianom Poolom a Tremeloes, druhou kapelou, s ktorou sa v ten deň stretli. A koho to vlastne odmietol? Legendárnych Beatles.
Friedrich Gisbert Wilhelm von Romberg
Po francúzskom víťazstve v bitke pri Jene-Auerstedte v roku 1806 Napoleon nariadil rázne prenasledovanie ustupujúcich Prusov. Tak sa francúzska jazdecká brigáda pod vedením generála Antoina Lasalla priblížila k prístavnému (a dnes poľskému) mestu Štetín, ktorému velil generál Friedrich von Romberg.
Lasalle mal pod velením len asi 500 husárov a 2 ľahké poľné delá. Štetín bol v tom čase skvele opevneným mestom s 10-tisícovou vojenskou posádkou a 281 delami. Romberg bol veterán s viac ako 50-ročnými skúsenosťami s bojom. Generál Lasalle vyslal pod vlajkou prímeria popoludní 29. októbra 1806 svojho sluhu, aby požadoval kapituláciu mesta.
Sľúbil, že bude s jeho posádkou zaobchádzať so všetkými vojnovými poctami. Von Romberg odmietol a sľúbil, že bude mesto brániť do posledného muža. O hodinu neskôr sa vyslanec vrátil, tentoraz s hrozivejším odkazom: „Ak sa do 8. hodiny ráno nevzdáte, mesto bude bombardované naším delostrelectvom a napadnuté 50-tisíc mužmi. Posádka bude porazená a mesto bude vyplienené na 24 hodín.” Znepokojený von Romberg sa poradil s predstaviteľmi mesta a prijali kapituláciu.
Na druhý deň ráno, po tom, čo obrancovia mesta bez odporu vypochodovali, aby sa vzdali, už bolo neskoro, aby von Romberg konal inak. Lasalle sa stal národným hrdinom, zatiaľ čo von Romberg zostal na smiech. Pruský generál bol v roku 1809 odsúdený vojenským súdom na doživotie. O dva mesiace neskôr zomrel.
Coca-Cola
Pepsi vznikla v roku 1893 a celé desaťročia ovládala len malý trh. Coca-Cola čoby gigant na trhu nealkoholických nápojov, o ňu preto nejavil žiadny záujem. V 20. rokoch 20. storočia Charles Guth, prezident výrobcu cukroviniek Loft Inc., požiadal Coca-Colu o zľavu na jej sirup, ktorý sa používal v niektorých jeho maloobchodných predajniach.
Coca-Cola to odmietla, takže keď Pepsi v roku 1923 zbankrotovala, Guth ju kúpil za 10 500 dolárov (čo zodpovedá približne 190-tisíc dolárom v roku 2023) a nechal chemikom prepracovať jej vzorec, aby sa čo najviac priblížil Coca-Cole. V nasledujúcom desaťročí bola Pepsi-Cola ponúkaná spoločnosti Coca-Cola Company na predaj pri rôznych príležitostiach, ale vždy odmietla.
Charles Guth urobil z Pepsi do dvoch rokov ziskový podnik. V roku 1936 bola Pepsi druhou najväčšou spoločnosťou na výrobu sódy (za Coca-Colou). Bolo to presne vtedy, keď Loft Inc. zažaloval Gutha za porušenie povinnosti zverenca a v roku 1939 mu Pepsi vzal. Značka pokračovala v raste a nakoniec v 80. rokoch zatienila predaj Coca-Coly a v roku 2005 prekonala Coca-Cola Company v trhovej hodnote. Červeno-biely gignat ju pritom mohol v minulosti kúpiť za pár drobných.
Franz Reichelt
Fancúzského krajčíra rakúskeho pôvodu od detstva fascinoval let. Po vynájdení lietadla sa snažil vynájsť zariadenie, ktoré by pilotom umožnilo zoskočiť bezpečne na zem, ak by sa vo vzduchu dostali do problémov. Jeho úsilie bolo podnietené, keď v roku 1911 Aero Club de France ponúkol cenu 10-tisíc frankov prvému vynálezcovi úspešného padáka.
Reichelt navrhol oblek s plášťom a veľkou hodvábnou kapucňou. Svoj vynález niekoľkokrát testoval na figurínach vyhodených z bytu na piatom poschodí, no zakaždým neúspešne. Ani to ho neodradilo požiadať parížsku políciu o povolenie otestovať svoj vynález na figuríne vyhodenej z Eiffelovej veže. Na vynález sa 4. debruára 1912 o 8-mej ráno prišli pozrieť novinári aj verejnosť.
Ľudia si rýchlo všimli, že žiadnu figurínu so sebou nemá. Odhovárali ho zamestnanci aj priatelia, no Reichelt aj napriek tomu skočil, čo zaznamenávajú aj kamery. Rovnako tak aj moment, pri ktorom tvrdo dopadá na zamrznutú zem. Náraz zanechal na mieste malý kráter a rozdrvil mu chrbticu aj lebku. Najsmutnejšie na tom je, že zomrel dva dni potom, čo Američania úspešne skočili so štandardným polguľovým padákom zo Sochy slobody.
