Finálový večer Miss World ste absolvovali s virózou a štyridsiatkovou horúčkou. Ako málo bolo od toho, že by ste účasť v rozhodujúci deň súťaže vzdali?
Úprimne, dokonca som v sobotu ráno, teda v deň finále, napísala chaperonke, jednej z asistentiek spájajúcich účastníčky Miss World s organizátormi, že mám takú horúčku, kedy sa človeku únavou zatvárajú oči a nemôže vstať z postele. Niežeby som to chcela vzdať úplne. Myslela som, že by som si mohla aspoň o niečo dlhšie pospať, pretože v úplnom finiši súťaže sa vyspíte nanajvýš štyri päť hodín denne. Ale povedali mi, že nezostáva nič iné ako skúsiť vstať a ísť, našťastie.
Tá horúčka vás smolne zastihla až vo finálový deň?
Už v posledných troch dňoch som sa necítila ideálne, prispela k tomu ako únava z nevyspania, tak hlavne predposledný deň nácviku choreografie. Mali sme na sebe aj krásne indické šaty, lenže s holým chrbtom. Už v piatok som cítila, že sa to dosť zhoršilo, bola som z toho veľmi smutná.
V televíznych záberoch z finále na vás nebola indispozícia spoznať. Čo vás zmobilizovalo?
Myslím si, že moja bojovná duša. Vnútorne som sa prehovorila pomyslením, že je to udalosť a príležitosť, ktorá vás stretne raz za život.
Po víťazstve sa na vás logicky navalila vlna spoločenských povinností. Ako dlho ste sa potom ešte udržali na nohách?
Spať som išla o štvrtej ráno.
Uf!
Ale rozhodne sa to vyplatilo. Teraz sa s vami rozprávam na diaľku z ostrova Maurícius, kde mám ďalšie povinnosti s ostatnými top finalistkami, doliečim to tu a teším sa na všetko, čo čoskoro príde, na celý kraľujúci rok plný zážitkov.
Keď ste sa vo finále Miss World rozhliadli po pódiu, cítili ste v niektorej z účastníčok obzvlášť nebezpečnú konkurenciu?
Počas tých mnohých dní, kedy sa odohrávajú rôzne talentové medzidisciplíny a výzvy, prirodzene vycítite, kto je silný a kto si to ide iba skúsiť pre zábavu. Musím povedať, že v priebehu súťaže mi niektoré dievčatá párkrát dôverne pošepkali: „Myslím, že to vyhráš ty.“ Ja sama som si navyše niesla v hlave, že ešte pred odletom na súťaž som v jednom novinovom rozhovore sebavedomejšie povedala, že bez umiestnenia sa domov nevrátim. Tým skôr som si vydýchla, že sa mi to umiestnenie splnilo, inak by to bol trapas.
Vaše meno po víťazstve obletelo svet, skokovo vzrástol záujem aj o váš Instagram. Ako s vami ten príval pozornosti a státisícov nových followerov zamával?
Nezamával, vlastne nie. Ale je to fajn. Premýšľam nad tým aj prakticky. Vaša tvár je to, čo potom pomáha, že človek získa istý vplyv a ten musí vedieť efektívne využiť nielen v ušľachtilých činnostiach ako dobročinnosť. Mám tiež radosť, že som prispela aj k zviditeľneniu značky Českej republiky.
Určite vám blahoželalo množstvo zaujímavých osobností, ktoré často ani osobne nepoznáte.
Viem o odkazoch od víťaziek Miss World z minulých ročníkov, popriala mi okrem iných aj pani primátorka Třince, to som si všimla, ale ešte som to nestihla zďaleka všetko prečítať.
Niekedy medzi tými odkazmi budú ako hokejisti a futbalisti, tak aj zamilovaní čudáci. Už vám niekto pobláznene sľuboval sobáš a to, že vás zahrnie luxusom?
To som zatiaľ nezaregistrovala; nad takou správou by som sa s dovolením len pousmiala.
Len sa neunáhlite! Čo keby to niekto myslel vážne? Napríklad nejaký skutočný zámožný vlastník úžasného zámku?
Svoj súkromný zámok už mám - v Třinci. Tým zámkom mám na mysli zázemie: domov, moju rodinu.
Nebyť víťazstva, aké ste mali plány na najbližšie dni a týždne?
Nový semester na vysokej škole by mi tak či tak začal až na jeseň – ako práva, tak marketing som si práve kvôli Miss World na tohtoročnú jar prerušila. Avšak aj tak by som mala veľa práce spojenej s cestovaním, nedávno som napríklad začala pracovať pre módnu značku Guess. Určite by som stihla navštíviť aj rodinu.
Teraz bude všetko inak...
Áno, najprv ma čaká niekoľko dní v Londýne, v sídle Miss World. Bude sa otvárať aj druhé sídlo v New Yorku, takže budem veľmi pendlovať. Okrem toho víťazka prepožičiava svoju tvár rôznym projektom vo všetkých kútoch sveta, kde to organizácia uzná za vhodné, vrátane odovzdávania korunky národným víťazkám. K tomu množstvo eventov, rozhovorov... Je toho veľa, takže sa mi prerušenie štúdií skôr pretiahne. Priala by som si, aby som mohla pokračovať v štúdiách aspoň online.
Od speváčky k modelke
Ako osobne znášate odlúčenie od rodiny, hotelovú samotu?
Som na to zvyknutá už od pätnástich, kedy som prvýkrát odletela na dva mesiace do Južnej Kórey za modelingovými začiatkami. Už aj doma si na to zvykli.
Ako sa z vás stala modelka?
Úplnou náhodou. Ako trinásťročná som dostala vstupenku na koncert Justina Biebera vo Viedni, kam sme si vyšli s oteckom a sestrou. Pri čakaní pri vstupe do haly sa u mňa zastavila skautka z agentúry hľadajúcej nové tváre, vraj či by som chcela byť modelka.
A chceli ste?
Nebrala som to príliš vážne, už preto, že by mi vtedy nenapadlo, že vás niekto len tak osloví na ulici... Ale o týždeň ma otec sprevádzal do Bratislavy, do sídla agentúry Exit Model Management, aby sme si vypočuli, čo a ako. A už tam sme podpísali zmluvu.
Nebáli sa vás rodičia do sveta modelingu vypustiť?
Nič mi nezakazovali, stále to bol len koníček, ktorému som sa venovala pri škole. Keď s modelingom začínate, je dôležité overiť si, či ide o serióznu agentúru. A práve Exit Model Management, ktorý je mojou materskou agentúrou dodnes, určite veľmi kvalitný je, to je poznať už z toho, že spolupracuje s množstvom známych tvárí a pracuje pre najväčšie svetové značky. Rodičia ma sprevádzali na prvé tréningy aj počiatočné fotenie, takže osobne videli, že všetko je v poriadku.
Počuli ste už odmala, že ste krásna slečna, zaujímavá tvár?
Možno som to párkrát začula, ale sama som si tak v začiatkoch s modelingom nepripadala. V trinástich je človek dosť sebakritický, navyše som bola pomerne vysoká, vyčnievajúca. Mala som iný detský sen - byť speváčkou, lenže na to nemám perfektný hlas.
Navyše by ste v třineckom regióne mali ťažkú konkurenciu, miestnu rodáčku Ewu Farnu.
To je pravda. Mne modeling vyplynul ako cesta, ktorá mi ten môj detský sen oslovovať ľudí sčasti nahradila – byť medzi nimi a precestovať skoro celý svet.
Čo by ste dnes robili, keby vás vtedy pred viedenským koncertom k modelingu osud nezviedol?
Zrejme by som sedela v kancelárii ako koncipientka na začiatku svojej právnickej kariéry.
Právničkou je aj vaša mamička. Nakoľko vás to ovplyvnilo, že ste sa v profesii vydali rovnakou cestou ako ona?
Sčasti ma to ovplyvnilo, sčasti mal na výber štúdia vplyv aj modeling, inak by som sa prednostne hlásila na medicínu alebo na architektúru. Lenže už pred maturitou som kvôli modelingu intenzívne cestovala po svete a pochopila som, že časté absencie by s medicínou alebo architektúrou, kde sa pravidelne kreslia a odovzdávajú práce, boli nezlučiteľné. Kdeže práva majú bližšie k samoštúdiu s tým, že raz za pol roka prichádzajú intenzívne, veľmi ťažké skúšky.
Narážate na právnickej fakulte pražskej Univerzity Karlovej aj na progresívnejších spolužiakov alebo spolužiačky, ktorí súťaže krásy neuznávajú, pretože sú pre ženy ponižujúce?
Absolútne som sa s tým nestretla. Naopak stretávam sa skôr s podporou a snáď aj hrdosťou, že máme druhú svetovú korunku. Moja skúsenosť z Miss Czech Republic bola naozaj super, ale je pravda, že keď sa v Česku vyskytlo viac konkurenčných súťaží krásy a niektoré strácali na kvalite a robili dokonca aj hanbu, mohlo to vyvolať skeptickejší náhľad na súťaže miss všeobecne. To sa ale absolútne netýka súťaže, ktorú prezidentuje Taťána Makarenko a ktorá vlastní licencie na svetové grandslamové reprezentácie typu Miss World.
Každopádne preč sú doby, kedy priame prenosy zo súťaží krásy víťazili v sledovanosti. A aj preto sa svojho času ocitli na okraji záujmu.
Od toho som tu – aby som nabúrala mýty a predsudky.
Ako študentka prestížnej fakulty mierite za peknou pracovnou kariérou. Prečo ste z tej cesty odbočili a prihlásili sa do súťaže krásy?
Prihlásila ma sestra, sama by som na to zrejme nemala guráž. Zo začiatku som bola trošku až v rozpakoch, nevedela som presne, čo od toho očakávať. Ale potom som zistila, že je to fajn spoločnosť, medzi účastníčkami boli aj budúca pilotka, lekárka – nielen pohľadné, ale naozaj múdre, inšpiratívne ženy.
Aká konkrétna modelka vám osobne pripadá krásna?
Každý môže byť niečím krásny, zvlášť keď sa odlišuje zaujímavým detailom, na ktorých v dnešnom modelingu záleží a pomáha to niektorým slečnám presadiť sa. V modelingu, na rozdiel od súťaží krásy, nemusí byť tvár vo všetkom perfektná.
Môžete byť konkrétnejšia?
Napríklad Cara Delevingne a jej husté obočie. Niekto je zase zapamätateľný medzierkou medzi zubami, iná modelka alebo model sa môže odlišovať výraznou pehou. Môže to byť skutočne čokoľvek.
Dnes už sa účastníčkam súťaží krásy povoľujú aj plastické úpravy. Kedy má podľa vás taký zásah zmysel?
Sama mám rada skôr prírodnú krásu, ale zastávam názor, nech sa každý zariadi podľa toho, ako sa vo svojom tele cíti dobre on sám. Pokiaľ mu to zdvihne sebavedomie, nič nenamietam. Pozerám sa na to skôr z toho modelingového pohľadu, kedy sa aj nedokonalosť môže ľahko stať vašou prednosťou.
Bez internetu v Afrike
Z vášho životopisu som pochopil, že so štúdiom práv ste v Rakúsku začali študovať aj marketing.
To je u mňa klasika - nabrať si toho vždy veľa...
Aká povahová vlastnosť vám najviac komplikuje život?
Som až prílišná perfekcionistka, potrebujem mať všetko absolútne perfektné, čo ide na úkor času, spomaľuje ma to. Rozmýšľam o aspektoch problému zo všetkých možných uhlov, často až z nadbytočného množstva perspektív – v angličtine sa pre tú vlastnosť ujal výraz overthinking.
Čo vaše silnejšie stránky?
Bojovnosť, húževnatosť. A som ambiciózna.
Ambiciózna. Viete, že by som to do vás vôbec nepovedal?
V tom je možno práve moja skrytá sila.
Už sa vypočulo, že sa vám niekedy v priebehu minulého roka rozpadol štvorročný vzťah s priateľom. Ako k tomu rozchodu prispelo všetko to, čo sa okolo vás začalo diať po víťazstve v súťaži Miss Czech Republic?
Ten vzťah sa nerozpadol po štyroch rokoch, ale po piatich. Ale to nie je tak zásadné. Na ceste k rozchodu to bolo už pred súťažou Miss. A viac by som to asi nerozoberala.
Súťaže krásy a charita k sebe patria až tak, že to vyznie ako klišé. Vy ste sa ale v Afrike začali angažovať už pred súťažou. Poviete mi o tom viac?
Pretože som ako modelka cestovala po svete už od raného veku, časom ma lákalo spoznať úplne iný životný štýl, pohľad na svet. A konkrétne Afrika ma navnadila nielen preto, že môj strýko tam ako novinár jazdí fotiť už celé roky, najmä do Etiópie. Predovšetkým ma tým smerom teda inšpiroval on. Keď som potom bola raz pracovne v Tanzánii, zoznámila som sa s tímom ľudí, ktorí tam práve začínali so vzdelávacou iniciatívou. Pripojila som sa k nim ako dobrovoľníčka, Tanzániu som si zamilovala, začala som tam jazdiť pomáhať pravidelne.
Skeptickejší ľudia si môžu dobrovoľnícku činnosť modelky v Afrike predstaviť aj tak, že rozdá cukríky deťom, s ktorými sa odfotia pri fotogenických chatrčiach, a potom si vyvesia dojemnú filtrovanú fotku na Instagrame. Ako si vašu prácu v Afrike môžeme predstaviť?
Jazdím tam pravidelne už štvrtým rokom, často na niekoľko týždňov, aj viackrát v priebehu roka. Začala som vypomáhať s výučbou detí na úrovni prvého stupňa, učíme napríklad angličtinu, to je hlavná náplň práce. Keď sa začalo so stavbou školy, riešili sme spoločne aj online organizačné veci, nábor ďalších dobrovoľníkov, stavebné problémy...
Kde tam prespávate?
Pri prvých návštevách som na noc prechádzala do hotela, ale s výstavbou školy sa v blízkosti postavili bunky pre dobrovoľníkov, takže teraz už prespávam tam. Je to jednoduchá miestnosť so sprchou, so studenou vodou, žiadny luxus. Často vypadáva elektrina, ale mne to veľmi nevadí, večer sa sedí a rozpráva pri ohni.
Po akej dlhej dobe vám začne chýbať internet a wi-fi?
Nemyslím si, že by mi tam internet schádzal kvôli potrebe vyhľadávať si na ňom zábavu. Chýba mi skôr v situáciách, keď musím riešiť na diaľku študijné povinnosti, to býva komplikovanejšie.
Vás nezaujíma, kto vám čo olajkoval alebo okomentoval na Instagrame?
Nie, som typ, že keby zo dňa na deň neexistovali sociálne siete, asi by mi to úplne nevadilo. Ale rešpektujem, že pri mojej práci modelky a teraz aj pozícii víťazky Miss World sa podvedome očakáva, že na sociálnych sieťach aktívna budem. Pridávam tam príspevky - momentálne prakticky každý deň, takže mobil mám po ruke často. Ale nerobím to spontánne a s potešením, skôr počúvam pripomienky, že by som mala byť na sociálnych sieťach aktívnejšia.
Tým ste ma celkom prekvapili.
Priznám sa, že som si sama nastavila na všetkých sociálnych sieťach sebaobmedzovací časový denný limit – aby som príliš nepozerala na to, čo pridávajú ostatní. Aby som bola produktívna a neplytvala časom. Vôbec najradšej mám obdobie dovoleniek, keď viem, že mám voľno, že nemusím pracovať, čo sa vzťahuje aj na sociálne siete. To vydržím bez online pripojenia pokojne aj týždeň.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.