Existuje ich pritom celá kopa, pripomína ich napríklad kniha OK: nepravdepodobná história najskvelejšieho slova Ameriky Allana Metcalfa. Je tu grécka stopa, fráza „ola kala“ mala znamenať „všetko v poriadku“. Tento, dnešný význam malo aj „okeh“ indiánskej skupiny Čoktov, v jednej piesni to spomína rebelský americký folkový spevák Pete Seeger, píše Petr Lánský z portálu iDnes.
Prezident Woodrow Wilson si dokonca údajne myslel, že sa OK správne píše práve „okeh“, preto mal schválené dokumenty označovať, puristicky a korektne, ako sa mal domnievať, práve slovom „okeh“, uvádza server CBS News. „Nie je to správne,” odvetil vraj prezident na otázku, prečo nepoužíva OK. Pozor, aj údajné čoktské korene výrazu OK majú alternatívnu hypotézu, pripomína server History, odkazovať má na náčelníka Old Keokuka.
Množstvo verzií vzniku
Domnienok je však oveľa viac. Francúzska verzia by pôvod magického výrazu rada vystopovala k mestu Aux Cayes, ktoré Francúzsko založilo na Haiti a ktoré sa preslávilo špičkovým rumom. Nemecká trajektória navrhuje začiatok pri vojenskom „Obberst Kommandant“ alebo „Obber Kommando“, prípadne pri „Ohne Korrektur“, značke z typografického a vydavateľského priemyslu, ktorá udávala, že nie sú potrebné žiadne zmeny, ktoré teda v zásade hovorili – že materiál je OK. Istý čas v Nemecku poletovalo aj vysvetlenie cez iniciály továrnika Otta Kaisera.
„Omnis Korrecta“, „všetko je správne“ mali podľa inej interpretácie dejín slávneho výrazu písať latinčinou na schválené dokumenty raní vzdelanci na školách. Na začiatku svetového turné OK však má byť tiež fínske „Oikea“, teda „správne“, „och, aye“, „ach, áno“ škótskych emigrantov v Amerike, západoafrické „waw-kay“ alebo „o ku“, ktoré do Ameriky doviezli zotročení ľudia skupín Wolow, Bantu alebo Mande.
Potom to je ešte anglické armádne „Zero Killed“, hlásiace, že sa akcia zaobišla bez strát, u ktorého sa „zero“ zmenilo na číslicu nula, a tá za sa v „O“. Tiež máme frázu „Open Key“ z telegrafického žargónu. A vďaka apetítu po vysvetlení dejín OK nezapadli ani iniciály mena dodávateľa sušienok pre únijnú armádu počas občianskej vojny pána Orrina Kendalla.
Príbeh jedného neúspešného prezidenta
Oveľa väčšiu váhu než množstvo týchto a ďalších hypotéz však mala tá, ktorá sa opierala o amerického prezidenta Martina Van Burena. Keď mal pred sebou v roku 1840 voľby, v ktorých sa rozhodovalo, či sa v prezidentskej funkcii udržia, hľadali tvorcovia jeho kampane slogan, výraz, motto, ktoré by mobilizovalo.
Van Burenov protivník William Henry Harrison poznávacie znamenie mal, požíval reputáciu vojnového hrdinu, a mal aj zažité heslá. Van Burenov štáb prišiel s „OK“, odkazovalo na kandidátovu prezývku Old Kinderhook podľa mesta Kinderhook, kde sa narodil a vyrastal, a dalo vznikať OK klubom po celej krajine. A „Voľte OK!“ bolo pre amerických voličov oveľa príhodnejšie ako mávať kandidátovým holandským priezviskom.
Do dejín OK však šliapol aj tím oponentov. Harrisonovi stúpenci sa rozhodli zosmiešniť Van Burenovho učiteľa Andrewa Jacksona, jeden z nich, redaktor plátku New York Morning Herald pána Jacksona opísal na stránkach svojho listu ako popletenca, ktorý ani nepozná pravopis. Príklad? Myslí si vraj, že súslovie "all correct", teda "všetko správne", sa píše "ole kura". A preto označuje schválené dokumenty ako OK.
Ony voľby v roku 1840 vyhral Harrison. Víťazom však bolo aj OK. Vďaka kampani sa vo verejnom priestore usadilo, predovšetkým však vo všednej, bežnej reči Američanov a Američaniek. V roku 1864 dostáva OK záznam v Slangovom slovníku ľudových slov.
Táto volebná epopej výrazu OK je pravdivá. A doložená. Lenže nie je začiatkom dejín OK, starostlivý bádateľ etymológ Allen Walker Read našiel štart ešte o niečo skôr. V roku 1839. Našiel aj miesto narodenia OK, bolo ním mesto Boston.
Skratiek bolo mnoho
Je však vhodné spomenúť aj kontext: americká spoločnosť bola hravá. Amerika prvej polovice devätnásteho storočia mala svoje „LOL“ a „OMG“, „ROFL“ a „IMHO“. Dokonca premyslenejšie, subverzívnejšie. Ony výrazy nielenže vyjadrovali slovné spojenie, ešte predtým súslovie pravopisne skomolilo, aby to bolo krkolomnejšie a humornejšie. „KG“ tak znamenalo „no go“, „nejde to“, ako by sa spelovalo „know go“.
Špeciálne mladá, vzdelaná časť Ameriky sa nesprávne zapísanými slovami bavila. „All right“, „v poriadku“, sa zmenilo na „OW“, pretože vtipkári spelovali „oll wright“. „KY“ znamenalo „k ničomu“", „no use", avšak až po prešmyčke v „know yuse“. A vtedy sa vynorilo aj „OK“, „all correct“, premotané na „oll korrekt“, uvádza slovník Merriam- Webster.
Ony výrazy nezostávali len v súkromných korešpondenciách, odkazoch, konverzáciách. Dostávali sa aj na stránky novín, tak uvoľnená bola doba. Vďaka Readovmu výskumu vieme, zhŕňa časopis The Economist, že OK si 23. marca roku 1839 našlo cestu na druhú stranu denníka Boston Morning Post.
Do článku, ktorý bol filipikou proti konkurenčnému plátku, podľa Metcalfa bol autorom pichľavého textu Charles Gordon Greene, ktorý bol na sarkastické, drzé, zžieravé útoky na iné noviny špecialistom.
Cesta naprieč Amerikou
Do konca tohto roka sa OK objavilo aj v denníku Boston Evening Transcript, potom však pokračovalo ďalej a ďalej. New York Evening Tattler, Philadelphia Gazette... Lenže za to, že nezahučalo v prepadlisku dejín ako iné dobové výrazy, za to vďačí predovšetkým onej predvolebnej kampani.
Pomohol tiež telegraf, OK si krok za krokom podmaňovalo Severnú Ameriku. Stále však nieslo záťaž prílišnej ľudovosti, server BBC podotýka, že sa mu vyhýbal aj Mark Twain, ktorý inak neváhal k slangu siahať. Trvalo desaťročie, kým prestúpilo všetky formy komunikácie, nakoniec však OK zdolalo nielen spoločenské, ale aj zemepisné hranice, dobylo svet, stala sa z neho lingvistická sexbomba.
Metcalf sa domnieva, že stelesňuje rýdzo americkú životnú filozofiu. OK značí spokojnosť, ale so stopou skepsy, je v ňom istá prostrednosť. „Pripúšťa prostrednosť, ale takú, ktorá je úspešná. Pretože Američania radšej riešia, ako niečo urobiť, než aby čakali na dokonalosť,“ myslí si Metcalf.
Pre BBC zdôraznil, že sa OK neobjavilo kvôli potrebe vyplniť nejaký priestor, angličtina mala dosť vyjadrenia, ako súhlasiť, ako niečo označiť za skvelé, dobré, dostatočné, správne. Lenže OK ponúklo niečo navyše, neutralitu. Spôsob, ako vyjadriť súhlas, ale vyhnúť sa názoru alebo príliš nadšenej akceptácii.
„Stretneme sa popoludní?“ – „OK.“ Proste to bez rečí odkývneme, vezmeme na vedomie bez toho, aby sme sa rozplývali, že je to výborný návrh, alebo naopak horekovali „keď to musí byť“, opisuje BBC prednosti OK.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.