Nad zvláštnymi chúťkami niektorých osobností by sa však v hrobe obracal nielen slávny šéfkuchár Auguste Escoffier, ktorý položil základy vychýrenej francúzskej kuchyne, píše portál iDnes.
Pásavec à la kačka: Najobľúbenejšie jedlo Charlesa Darwina
Charles Darwin bol zjavne presvedčený, že vedec má svoj predmet záujmu skúmať všetkými zmyslami – či ho na to evolúcia vybavila alebo nie.
Ako inak si vysvetliť, že počas svojich gastronomických výprav ochutnal všetko možné – od aligátora cez sokola a sovu až po galapágske pinky, vďaka ktorým sformuloval svoju evolučnú teóriu. Na svojich cestách po svete vraj ochutnal takmer všetky zvieratá, ktoré vedecky popisoval.
Kulinárskemu spoznávaniu prírody sa venoval už počas štúdií v Cambridgei, kde sa stal členom slávneho Glutton Clubu (Klubu hltúňov). Jeho hlavným cieľom bolo ponúknuť členom čo najviac mäsa z čo najexotickejších zvierat.
Podľa Darwinových vlastných slov mu veľmi zachutil pásavec, ktorého považoval za jedno z najlepších jedál svojho života. Hoci sa dobové pramene nezmieňujú o presnej úprave tohto chudozubého cicavca, vyberanému vedcovi chutil ako kačica – len o čosi jemnejšie.
Tajná zbraň Giacoma Casanovu
Žiadna petržlenová vňať, ktorá by dodávala silu – pravá mužná energia sa vraj skrýva v ustriciach, a ľudia to vedeli dávno pred vynálezom chemických rozborov potravín. Preslávený milovník Casanova ich údajne každé ráno zjedol päťdesiat, aby mal dosť síl na svoje početné milenky.
Kráľ Henrich IV. vraj dokázal naraz zjesť až tristo kusov a Ľudovít XIV. si ich nechával posielať všade, kam sa vybral. Kvôli inšpirácii ich jedli filozof Diderot či spisovateľ Voltaire a dnes ich čaro objavila aj francúzska mládež.
Trhovníci v Bordeaux potvrdili, že najviac čerstvých ustríc predajú v nedeľu dopoludnia – keď si po sobotnom hýrení prídu liečiť rany študenti z miestnej univerzity.
Na najvyššiu úroveň však ustricovú gastronómiu povýšil duchovný otec Toma Sawyera, Mark Twain. Počas pobytu v San Franciscu si na nich pochutnával vo forme polievky, duseného pokrmu alebo plnky do hydinového mäsa.
Nevynechal ani miestnu špecialitu Hangtown fry – v podstate hemendex so štedrou dávkou ustríc. Na rozdiel od pojedania pásavcov a iných kuriozít má však záľuba v ustriciach aj racionálny základ.
Vďaka vysokému obsahu zinku podporujú u mužov tvorbu testosterónu a nenasýtené mastné kyseliny, ako napríklad kyselina D-asparágová, ovplyvňujú hladinu pohlavných hormónov. Navyše sú lahodné mäkkýše bielkovinovou a vitamínovou bombou – takže naozaj môžu pomáhať s problémami casanovského typu.
Napoleonovo gurmánske víťazstvo? Kurča Marengo
Predstava dusených držiek síce veľmi nepripomína atmosféru michelinskej reštaurácie, no slávny komik Charlie Chaplin na ne nedal dopustiť. A to si určite mohol dovoliť vyberanejšie pokrmy.
Jeho spevácky kolega Frank Sinatra zase miloval pečené artičoky plnené zmesou čiernych olív, byliniek, kapár, parmezánu a chilli. Sinatra si do zmesi nechával pridávať len trošku cesnaku, aby neprebil ostatné chute. V newyorskej reštaurácii, ktorú prevádzkuje rovnaká rodina Scognamillovcov, ich dodnes pripravujú rovnako.
Ak chcete raňajkovať ako Alfred Hitchcock, doprajte si slaný alsaský koláč quiche Lorraine. Znie to zvláštne, no tvorca hororov ako Psycho či Vtáci sa desil pohľadu na vajcia. Jeho manželka Alma Revilleová mu ich preto „schovala“ do koláča spolu so šunkou, cibuľou, soľou, muškátovým orieškom, kajenským korením a mliekom.
Výnimočný pokrm môže vzniknúť dokonca aj na bojisku. Osobný kuchár Napoleona Bonaparte prejavil obrovskú dávku iniciatívy, keď po bitke pri Marengu dokázal zohnať dokonca aj langustu.
Doplnil ju kuracím mäsom, paradajkami, vajíčkami, hubami a olivovým olejom. Všetko to orestoval a podusil nad ohňom – a tak vykúzlil najobľúbenejšie jedlo vojvodcu, ktorý práve porazil rakúsku armádu. Kurča Marengo, pomenované po mieste bitky, si časom našlo cestu nielen na cisársky stôl, ale aj do zoznamu klasických francúzskych jedál.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.