Kristína Suchánková je tolerantná k intoleranciám, pri varení sa snaží vyhovieť každému – vegánovi, celiatikovi či histaminikovi. V roku 2017 vznikol jej blog The Tolerant Cook, ktorým šíri svoje všestranné recepty do sveta.
Kristína v našom rozhovore prezradila kam si najradšej zájde na večeru, prečo sa vyhýba alkoholu či ako jej chutilo v Keni.
Pamätáš si na prvé jedlo, ktoré si navarila a povedala si si: Vau, toto chcem robiť, baví ma to a skúsim s tým ísť do sveta?
Spúšťačom nebolo jedno konkrétne jedlo, prichádzalo to postupne. Nikdy som sa vareniu špeciálne nevenovala, ani ma to veľmi nebavilo. Keď som sa však ocitla doma na materskej dovolenke uvedomila som si, že v našej dedine neďaleko Bratislavy nie je veľa reštaurácií či možností donášok. Nemala som na výber, musela som sa naučiť variť.
Veľmi sa ma to chytilo a svoje výtvory som začala fotiť na Instagram, kde mi postupne pribúdalo stále viac a viac nových sledovateľov. Vždy ma fascinovali foodblogy a keď som zistila, že nie som jediná, začala som sa vareniu a pridávaniu receptov na internet aktívne venovať.
Na sociálnych sieťach vystupuješ ako „tolerantná kuchárka”? Prečo?
Ja sama žiadne potravinové intolerancie nemám, som k nim však tolerantná a na svoj blog pridávam recepty vhodné pre ľudí s rôznymi stravovacími obmedzeniami. Začalo to pred siedmimi rokmi, keď sa u môjho šesťmesačného syna objavili zažívacie problémy.
Keďže som ho v tom čase dojčila, musela som zo dňa na deň prestať konzumovať mlieko, vajcia, orechy či iné najzákladnejšie alergény, ktoré by mu mohli škodiť. Hľadala som tomu prispôsobené recepty, v tom čase ich však ešte veľa nebolo. Inšpiráciu som čerpala najmä zo zahraničných blogov a s potrebou pomoci ľuďom s podobnými problémami som si časom založila svoj vlastný. Pohrala som sa so slovíčkami a jeho názov bol na svete!
V akom pomere varíš podľa overených známych receptov a podľa tých, ktoré si sama vymyslíš a vyskúšaš?
Keď som sa začínala viac venovať vareniu, dodržiavala som všetko krok po kroku presne podľa receptov. Ostávalo mi tak veľa prebytočných surovín. S rokmi a skúsenosťami už bežne varím vyslovene z toho, čo mám zrovna doma a ak z takéhoto experimentovania vznikne niečo naozaj výnimočné, zaradím si to do svojich receptov.
Môže sa podľa teba naučiť variť naozaj každý? Súhlasíš s tvrdením, ktoré potvrdzujú napríklad štatistiky – že muži sú lepší kuchári ako ženy? Predsa len, máme oveľa viac šéfkuchárov ako šéfkuchárok.
Myslím si, že chutne variť by dokázal úplne ktokoľvek, no ako pri všetkom, musí ho to baviť. Byť profesionálnym šéfkuchárom v reštaurácií je naozaj fyzicky i psychicky náročná robota a myslím si, že práve muži sa na túto pozíciu častejšie vypracujú, pretože ženy ostávajú doma pri deťoch a viac sa venujú rodine. Vo všeobecnosti však nesúhlasím s tým, že by boli lepšími kuchármi, v slovenských domácnostiach stále podľa mňa viac varia ženy.
Aké je tvoje najobľúbenejšie jedlo a naopak, aké by si nikdy ani len nevyskúšala?
Mojím najobľúbenejším jedlom je určite pečená kačica s kapustou a lokšou, z mojich detských čias to budú parené buchty od starej mamy. Oba recepty mám na svojom blogu a ľudia si ich veľmi pochvaľujú. Jaternice, držky či surové paradajky veľmi neobľubujem, vyskúšam však hocičo. Keď mi v zahraničí prinesú pod nos miestnu špecialitu, nedá sa mi ju neochutnať.
Dá sa podľa teba stravovať zdravo a vyvážene a zároveň si na takom jedle zamlsať?
Jednoznačne. Som presvedčená o tom, že zdravé jedlo je chutné jedlo. Vyvážená strava je pestrá a určite by si pod ňou človek nemal predstavovať iba suché kuracie prsia s listovým šalátom. Z rôznych štúdií vychádza ako dlhodobo najzdravšia strava práve stredomorská, ktorú jedávame v reštauráciách na dovolenke. Nech mi nikto nehovorí, že tá mu nechutí.
Ak by si mala neobmedzený budget a mohla jesť koľko by ti hrdlo ráčilo – ktorú krajinu a prečo by si si na to vybrala?
Veľmi mi chutí sushi, vietnamské vývary, morské plody či ryža, takže by som si zvolila určite nejakú ázijskú krajinu. Ich kuchyňu mám naozaj rada, pretože je veľmi ľahká na žalúdok.
Máš obľúbené gastro podniky v Bratislave? A mimo nej?
V Bratislave si najradšej zájdem do ázijskej reštaurácie Ram‘s, špeciálne na krevety, ktoré priam zbožňujem. Mimo Bratislavy mám veľmi rada zážitkovú reštauráciu Gašperov mlyn vo Vysokých Tatrách. Veľmi však obľubujem menšie podniky ako sú 4 Sochy v Banskej Štiavnici alebo Wild Kitchen v Modre, kde sa majitelia držia kvality a pripravujú lokálne a sezónne jedlá z čerstvých potravín.
Varenie je pre teba určite aj oddych a hobby. Čomu sa okrem toho venuješ?
V prvom rade by som podotkla, že odkedy je varenie v podstate mojou prácou, má od oddychu ďaleko. Je veľký rozdiel variť pre návštevu len tak pre radosť a pre klienta na zákazku v časovej tiesni a s istými očakávaniami. V súčasnosti sa viac ako receptom venujem zdravej výžive, študujem si o nej a rozoberám ju na svojich sociálnych sieťach. Zdravý životný štýl je prepojený so športom, ktorému sa v posledných rokoch aktívne venujem, najmä formou behu a silového tréningu.
Povedzme si na rovinu – Slováci majú radi alkohol, ba ho preferujú ako súčasť akcií či bežného života. Ty si abstinentka, nepiješ. Ako na to reagujú ľudia z tvojho okolia a prečo si sa rozhodla alkoholu vyhýbať?
Nikdy som alkohol veľmi nepila, počas materskej som mala od neho šesť rokov pauzu a potom už iba príležitostne. Úplná abstinencia vznikla vďaka môjmu trénerovi, podľa ktorého fľaša vína cez víkend škodí tomu, na čom človek denne pracuje v posilňovni a znižuje jeho možné výsledky.
Počas toho ako som sa minulý rok pripravovala na Beh od Tatier k Dunaju sme spolu uzavreli stávku, že nebudem dva mesiace piť. Tým sa iba potvrdilo, že mi alkohol k životu vôbec nechýba. Okrem toho chcem, aby moje deti videli, že na oslavách sú aj dospelí, ktorí nepijú a že nie pri každej šťastnej či smutnej udalosti v živote je potrebné obracať sa na alkohol. Moje okolie si na to, že abstinujem, zvyklo, dokonca by som povedala, že to naň malo pozitívny vplyv a často sa ku mne v nepití na akcií niekto pridá.
Minulý rok si navštívila Keňu. Prečo práve táto africká krajina a pochutila si si tam na niečom?
Do Kene som vycestovala s kamarátkou kvôli kurzu kiteboardingu. Dovtedy som pevninskú Afriku nenavštívila, takže som jej chcela dať šancu. Časť Kene, v ktorej som bývala tri týždne má svoju históriu významne spätú s Talianmi, ktorí tam vlastnia veľa hotelov a reštaurácií s ich typickými pokrmami.
Keďže však rada experimentujem, okrem talianskych cestovín som ochutnala aj lokálne kenské jedlo, musím sa ale priznať, že mi veľmi nechutilo. Keď nám ho rozdali na celodennom výlete na Safari, talianski turisti ho ani len nevyskúšali a čakali, kým sa vrátia na hotel a budú si môcť dať svoje tradičné jedlo, ktoré považujú za to najlepšie. Myslím si, že títo Taliani by sa nedotkli ani našich bryndzových halušiek.
Inšpirujú ťa občas i tvoji sledovatelia so svojimi receptami?
Jasné, často mi posielajú a odporúčajú svoje vyskúšané recepty. Jeden zo sledovateľov sa mi prednedávnom už trikrát pripomínal s receptom na bezlepkový chlieb, ktorý mám podľa neho určite vyskúšať a zaradiť do svojich receptov. Týmto ho pozdravujem a musím si už konečne nájsť čas na jeho vyskúšanie. Hrejivejší pocit na srdci mi však prinesie fotka alebo pozitívna spätná väzba na jedlo, ktoré sledovateľ pripravil podľa môjho blogu.
