Tomáš Kulan má ako športový fyzioterapeut pod svojimi krídlami viacero známych mien zo sveta MMA. S bojovníkmi spolupracuje už roky.
Tomáš v našom rozhovore prezradil, prečo inklinuje práve k zápasníkom, aké športy sú prospešné pre pohybové ústrojenstvo a na čo pri nich netreba zabúdať.
Aká bola tvoja cesta k fyzioterapii?
Keď som dokončil strednú školu, rozhodoval som sa, akým smerom sa vydať. Silno som uvažoval nad medicínou, no ako bývalého športovca ma to viac ťahalo k rehabilitácii a fyzioterapii.
Špecializuješ sa najmä na MMA zápasníkov. Je to tak preto, lebo máš k tomuto športu blízko? V čom je to možno špecifickejšie v porovnaní s fyzioterapiami pre iných športovcov?
Všeobecne mám špecializáciu na športovú rehabilitáciu, ale keďže som ako mladý fyzioterapeut začínal so zápasníkmi, mám k nim a ich športu bližší vzťah. Zároveň v rámci MMA poznám už každý jeden detail súvisiaci s biomechanikou, zraneniami a všetkého, čo k nim prispieva. U bojovníkov väčšinou vznikajú zranenia na rovnakých podkladoch, takže presne vieme, čo s nimi.
Spolupracuješ s mnohými známymi zápasníkmi, ako sú Attila Végh, Karol Ryšavý či Vlasto Čepo. Keď ich vidíš okom fyzioterapeuta biť sa v klietke, čo ti ide hlavou?
Priznám sa, že mi najviac záleží na ich zdravotnom stave. Vždy si prajem, aby zápas skončil v čo najkratšom čase, bez zranení a s víťazným koncom našich chlapcov.
Je dôležité, aby si si so svojimi dlhodobými pacientmi rozumel i po ľudskej stránke?
Určite je lepšie, keď si s niekým sadneme aj na mentálnej úrovni, sme ale ľudia a pochopiteľne nemôžeme spolu všetci vychádzať. Som však profesionál a pomôžem každému, či už mi je viac alebo menej sympatický. S MMA bojovníkmi, s ktorými dlho spolupracujem, máme už veľmi kamarátsky vzťah, s Attilom sa stretávame aj mimo rehabilitačnej sféry.
Musím priznať, že som veľmi priateľský človek a rýchlo si k niekomu vytvorím puto, pri mojej práci si na to však musím dávať pozor, pretože denne robím s desiatkami ľudí a nemôžem si všetkých pripustiť k telu.
Delíte sa navzájom o svoje rady a skúsenosti s inými fyzioterapeutmi na Slovensku či v zahraničí?
Na Slovensku spolupracujem primárne s ortopédmi a chirurgmi, rôzne zdravotné stavy konzultujem prostredníctvom internetu aj s fyzioterapeutmi zo Španielska. Úzko spolupracujeme aj s lekármi v Nemecku či Rakúsku, s ktorými sa navštevujeme a beriem k nim so sebou aj svojich pacientov.
Okrem toho, že je fyzioterapia tvojou prácou, ide aj o záľubu? Prináša ti potešenie?
Moja práca je mojím hobby a zároveň chlebíkom, ktorý ma živí. Ak by ma moja práca nebavila, určite by som netrávil denne 15 hodín s pacientmi.
Nestáva sa ti občas, že si okolie myslí, že dokážeš vyriešiť každý zdravotný problém?
Je jedno, či ste doktor alebo fyzioterapeut, ľudia od vás väčšinou očakávajú zázračnú pilulku. Majú problém, ktorým trpia roky, prídu k vám s tým, že boli u viacerých fyzioterapeutoch a očakávajú, že im jedným cvičením či nápravou čarovne pomôžete.
V súčasnosti vyučuješ i na vysokej škole, ktorú si sám absolvoval. Používaš iné učebné metódy ako profesori za tvojich školských čias?
Základné veci, o ktoré sa opiera nejaká špecifikácia, zostávajú. Ja osobne mám však trochu iný pohľad na využitie rehabilitácie, ortopédie či športovej sféry a praktizujem im súvisiace postupy zo zahraničia.
Tie sa s pohľadom mojich starších kolegov nemusia stotožňovať, no to je úplne v poriadku, pretože je sto odborníkov, sto postupov a sto pohľadov. Študenti, ktorí ku mne chodia na súkromnú prax na kliniku, vedia, že mám v rámci diagnostiky a liečby trochu odlišnú prácu.
Máš profesnú deformáciu v tom, že keď vidíš v okolí trebárs človeka so zlým držaním tela, snažíš sa ho hneď napraviť? Alebo si to už vzdal?
Keď som začínal ako fyzioterapeut, bol som veľmi premotivovaný a iniciatívny, v súčasnosti sa snažím už maximálne oddeľovať svoju prácu od súkromného života. Keďže som veľmi pracovne zaťažený a občas zo svojich pacientov psychicky vyhorený, vo svojom voľnom čase sa na fyzioterapiu snažím nemyslieť.
Ktoré športy odporúčaš na pohybové ústrojenstvo? Nejaké, ktoré nezaťažujú kĺby, zároveň ich posilňujú?
Odporúčam každý jeden pohyb, musí byť však správne kompenzovaný, napríklad aj prostredníctvom vhodnej obuvi alebo regenerácie. Medzi „zdravé” športy patrí určite plávanie, cyklistika, gymnastika či beh.
Aké športy sú podľa teba preceňované a ľudia by sa im mali vyhnúť? Sú vôbec také?
Každý šport so sebou prináša špecifiká v rámci zranenia. Ľudia by však mali dbať najmä na pohybovú prípravu pred samotným športom. Je jedno o aký ide, neadekvátna príprava je väčšinou zdrojom problému. Ľudia by určite nemali zanedbávať poriadne rozcvičenie sa a pripraviť tým svoje telo na pohybovú aktivitu.
Venuješ sa ty sám nejakému športu?
Keď som bol mladší, aktívne som hrával futbal, potom som sa však vážne zranil a musel som podstúpiť tri operácie. Po nich som nadobudol veľký rešpekt k výkonnostnému športu, venoval som sa mu skôr rekreačne a neskôr som sa zameriaval hlavne na štúdium. Momentálne na šport kvôli práci nemám veľa času, no kúpil som si domov činky a airbike a budem sa to snažiť kompenzovať týmto spôsobom.
Tvoje skúsenosti viedli k napísaniu štyroch kníh. Nazval by si sa knihomoľom?
Za svoj život som prečítal už veľa náučných kníh z oblasti medicíny, zdravotníctva a pohybového aparátu. Na všestranné čítanie kníh v súčasnosti nemám dostatok času, no rád si občas prečítam zahraničné odborné publikácie, rôzne výskumy a články na internete. Nevyhľadávam konkrétnych autorov, skôr odborníkov v rámci neurochirurgie, ortopédie či rehabilitácie. Študujem si informácie, ktoré ma môžu v mojej práci len posunúť.
Čo by mali ľudia zaviesť do svojich denných rutín, aby sa im žilo zdravšie?
Čítať každý deň overené informácie z praxe týkajúce sa pohybovej prípravy pred a po športe, pohybovej chudoby či jednostrannosti. Určite sa hýbať, no s rozumom. Vykonávať rôzne športy s dostatočným využitím rôznych rehabilitačných a regeneračných postupov, masáží. Navštíviť odborníkov, ktorí nastavia človeku hranice toho, čo je pre jeho telo bezpečné a čo nie.