Monika Prikkelová sa živí aj baví tancom, s ktorým je silno spätá od svojho detstva. Jej srdce si spomedzi všetkých tanečných štýlov získal práve Vogue, ktorý na Slovensku spolu s jeho kultúrou už desať rokov aktívne šíri a vyučuje. Milovníci pohybu, hudby a sebaprezentácie majú vďaka Vogue bálom – súťažiam nielen v tanečných kategóriách, ktoré organizuje v Bratislave k sebe o niečo bližšie.
Monikina cieľavedomosť a vysoké ambície stoja za viacerými úspešnými projektmi. V súčasnosti je majiteľkou tanečnej agentúry, autorkou svetelno-tanečnej šou Tron Girls a produkuje aj vlastnú značku oblečenia. Viac o Monike, tanci či Vogue báloch sa dozviete v našom rozhovore.
Ako by si sa predstavila naším čitateľom?
Mnohí ma poznajú ako Monnush, podľa môjho Instagramu. Päťdesiat percent svojho času som profesionálna tanečnica, zvyšných päťdesiat manažérka a organizátorka. Stojím za Vogue bálmi v Bratislave a sama súťažím na báloch v zahraničí. Okrem toho učím aj tanečné lekcie zamerané na tanec v topánkach s vysokými opätkami.
Na Slovensko si ako prvá priniesla tanečný štýl Vogue spolu s jeho kultúrou. Prečo práve Vogue?
Vogue mi poskytol všetko, čo som nenašla v iných tanečných štýloch. Ukázal mi, aká hudba mi najviac vyhovuje, aké pohyby mi najviac sedia. Povedala by som, že tento tanečný štýl mi dal spätnú väzbu ako nikto nikdy predtým. Nastavil mi zrkadlo a vďaka nemu som sa naučila pracovať so svojím egom, so zahanbením, úspechom i neúspechom.
Ako by si Vogue predstavila ľuďom?
Ide o tanečný štýl, ktorý sa zrodil v kluboch v New Yorku, v LGBT komunite medzi ľuďmi tmavej pleti. Patrí do tzv. Ballroom subkultúry, ktorú môžeme preložiť ako kultúru bálov. Bál je súťaž v rôznych kategóriách z oblasti módy, tanca a sebaprejavenia. Súťažia tu ľudia z menšín, ktorým väčšinová heteronormatívna spoločnosť nevytvorila podmienky na úspech. Dôvodom je napríklad farba ich pleti, orientácia, identita alebo tvar tela.
Vogue je v našej krajine stále pomerne nepoznaný. Je podľa teba škoda, že o ňom mnohí Slováci nevedia?
Nemyslím si, že je škoda, že ho všetci nepoznajú. Nie je to ani cieľom. Vogue alebo teda kultúru bálov potrebujú poznať tí, ktorým vie zlepšiť život. A tí si ho nájdu. Vo svete zažíva obrovský rozruch. Dôkazom toho je seriál Pose, televízna šou Legendary, koncertné turné Beyoncé alebo Madonny. Koho tento štýl zaujíma, ten si k nemu nájde cestu. Myslím si, že v komunite robíme veľmi dobrú robotu a existuje veľa možností ako sa dostať k naším podujatiam.
Aký pocit v tebe vyvoláva, keď vidíš, že sa ľudia na tvojej akcii bavia?
Je to skvelé. Najkrajšie je vidieť rast našej scény. Súťažiaci sa každoročne vracajú a zlepšujú a diváci každý rok privedú so sebou nového kamaráta alebo kolegyňu.
Vogue bály sú rozšírené po celom svete a bola si už mnohých súčasťou. Máš na niektorý z nich špeciálne spomienky?
Pre mňa najvýznamnejšie boli všetky prvé okolo rokov 2013 – 2016. Všetko bolo nové, len pár ľudí v Európe sa tomu venovalo a spoločne sme sa učili pravidlá. Bály v Berlíne ma veľa naučili. Odtiaľ mám aj svoje prvé trofeje.
Vďaka tancu si precestovala veľa krajín. V ktorej sa ti najviac páčilo?
Milujem Rím. Veľký zážitok bol aj Taipei na Taiwane, Berlín však zostane navždy mojou srdcovou záležitosťou.
Kto ťa v tvojom živote inšpiruje?
Môj Vogueový brat Viktor Bukový. Nepoznám talentovanejšieho človeka.
Vogue bály vznikli najmä s cieľom vytvoriť bezpečný priestor na sebarozvoj príslušníkov menšín. Sú dvere na Vogue bály otvorené naozaj každému?
Áno, ak človek prichádza s rešpektom a je ochotný učiť sa. Na báloch platí veľa pravidiel, ktoré treba poznať a tolerovať. Sú bezpečným priestorom pre diverzitných ľudí. Ak niekto netuší, o čo ide, chce sa iba na chvíľu zabaviť, nedajbože sa niekomu posmievať, nebude to fungovať. Takých ľudí na báloch naozaj nepotrebujeme.
Podstatou bálov je v prvom rade užívať si ich. Panuje však medzi súťažiacimi občas nervozita, rivalita či závisť?
Áno, v ideálnom svete je podstatou bálov užívať si ich. Ale je to súťaž, na ktorej ide človek s kožou na trh a hodnotia ho významní ľudia zo zahraničia. Na svoj výkon, ktorého príprava zabrala niekoľko týždňov, trvá približne dvadsať sekúnd. Víťaz je vždy len jeden, objektivita sa nedá zaručiť, rivalita je obrovská a nervozita taktiež. Vraví sa, že keď prežijete bál, prežijete všetko. Problémy v práci vás už nezaskočia. Ak viete rozoznať tento benefit, je to fantastická vec, nie každý to však zvládne a to je v poriadku. Potrebujeme aj divákov.
Ak človek výborne tancuje, má istú výhru?
Nie a to ani v prípade, že ide o priamo tanečné kategórie. Technika nie je všetko. Tancom musíte vedieť odovzdať svoje emócie. Chceme vidieť váš príbeh, nie set naučených pohybov.
Akú veľkú rolu hrá podľa teba pri tanečnom predstavení sebavedomie?
Vogue je o sebavedomí. Čiže by som povedala, že tvorí 120 percent úspechu. Ak ho nedokážete ukázať, pošlú vás domov.
Aký je tvoj návod na zdravé sebavedomie?
Je to dlhá a náročná cesta sebareflexie. Sebavedomie je schopnosť reálne vidieť a pomenovať svoje silné a slabé stránky, svoje možnosti, potreby či strachy. Na lekciách vás naučím vytvoriť si alterego, ktoré bude sebavedomé a ochráni vaše „reálne ja“ pred zlyhaním. Ale to naozajstné zdravé sebavedomie, na ňom musíte pracovať každý sám.
Tanec je dôležitou súčasťou tvojho života. Máš dni, kedy si od neho potrebuješ oddýchnuť?
Áno, často! Ani nie tak od tanca, ako od ľudí. Rýchlo sa vyčerpám a energiu naberám naspäť v samote alebo s mojimi najbližšími. Raz ročne si dokonca dávam aj úplný hudobný či pohybový detox, kedy na dovolenke desať dní netancujem a nepočúvam pesničky. Tým sa mi znovu naštartuje kreativita a chuť.
Čo rada robíš vo svojom voľnom čase?
V aktívnom voľnom čase sa rada stretnem s priateľmi, zájdem si na dobré jedlo, prechádzam sa po meste, skúšam nové mejkap produkty a sledujem módne trendy. Keď si chcem oddýchnuť, ležím na gauči alebo v posteli. Ideálne však na slnku. Jedine poloha ležmo mi naozaj dobije baterky.
Ak by si nebola tanečnica, akú profesiu by si pravdepodobne vykonávala?
Vlastnila by som obchod s plyšákmi!
Koncept Vogue bálov môže byť pre niektorých Slovákov celkom kontroverzným. Stretávaš sa občas i s negatívnymi ohlasmi na svoje projekty?
Úprimne, nestretávam sa s negatívnymi reakciami. Kto bol na bále, ten pochopí. Ľudia na ne prinášajú svoju najväčšiu zraniteľnosť. Nikto nemá právo ani odvahu na to povedať niečo negatívne. A možno aj sú zlé ohlasy, ale mňa obišli. Budem rada, ak to tak aj ostane.
Čo považuješ za svoj doterajší najväčší úspech, či už osobný alebo pracovný?
Za osobný, že šoférujem a nemám pri tom stres. Za pracovný, že všetko čo robím ma živí a teší. Som vďačná za všetkých ľudí, ktorí veria v moje nápady a stoja pri mne.
Si vo svojom živote tam, kde si vždy chcela byť či máš ešte nejaké nenaplnené ciele?
Myslím, že som predčila svoje očakávania. Vždy mám ďalšie sny a ciele, ale niektoré ani nepotrebujem dosiahnuť, aby som bola spokojná. Samozrejme mám dni, kedy sa cítim nedocenená alebo že robím málo. Našťastie však týchto momentov nie je veľa. Je to len forma úzkosti, ktorá príde, pozdravím ju a ona odíde. Momentálne som v najspokojnejšej fáze svojho života.