A budúcnosť akéhokoľvek turistického priemyslu, ktorý prežil, sa po návrate Talibanu k moci v roku 2021 dostala do ďalšej neistoty. Sociálne siete však naznačujú, že cestovný ruch nielen prežil, ale tiež - svojím vlastným, mimoriadne špecifickým spôsobom - prekvitá, napísal server BBC News.
„Päť dôvodov, prečo by ste mali nabudúce vyraziť do Afganistanu,” hýria nadšením influenceri a ich fotoaparáty prejdú cez jagajúce sa jazerá, horské priesmyky a farebné rušné trhy. „Afganistan nebol takto bezpečný už 20 rokov,” vyhlasujú ďalší a pózujú pri obrovských priepastiach, ktoré po sebe zanechalo zničenie bámjánskych Budhov pred viac ako 20 rokmi.
Fotky verzus riziko
Za radostnými tvrdeniami a očarujúcimi videami sa skrývajú otázky, aké riziká títo cestovatelia podstupujú a komu presne tento rozvíjajúci sa priemysel naozaj pomáha. Obyvateľstvu, ktoré sa snaží prežiť, alebo režimu, ktorý chce zmeniť naratív vo svoj prospech?
Zoznam krajín, ktoré Sascha Heeneyová navštívila, neznie na prvé počutie ako ideálne dovolenkové destinácie - miesta, o ktorých sú mnohí zvyknutí čítať skôr v správach. No potom sa zdá, že práve preto si ich Heeneyová a tisíce ďalších jej podobných po celom svete vybrali: mimo vychádzkových ciest, tak ďaleko od päťhviezdičkových letovísk, ako len to ide - a preto takmer úplne jedinečné. Niet teda divu, že si ju Afganistan získal.
Čo z toho majú Talibanci? Koniec koncov majú povesť voči cudzincom, najmä tým zo Západu, silne podozrievavého, až nepriateľského národa.
Všetko je to o peniazoch
Na jednej strane je odpoveď jednoduchá. Taliban - do veľkej miery medzinárodne izolovaný, pod rozsiahlymi sankciami a bez prístupu k finančným prostriedkom poskytovaným bývalej afganskej vláde - potrebuje peniaze. Turisti - ktorých počet sa podľa agentúry AP v roku 2021 zvýšil z iba 691 na viac ako 7-tisíc v minulom roku - ich prinášajú.
„Všetko, čo chcú robiť (s cestovným ruchom), je dobré,” hovorí afganský sprievodca Ruhulláh, ktorého usmievavú tvár od vtedy, čo pred tromi rokmi začal viesť skupiny, zdieľali na webe desiatky spokojných klientov. „Cestovný ruch vytvára množstvo pracovných miest a príležitostí,” dodáva.
Po udalostiach, ktoré označuje ako „zmenu” v roku 2021 - kedy sa po odchode USA chopil moci Taliban - mu prácu sprievodcu ponúkol priateľ. A neľutuje. Turistické skupiny, ako je tá Heeneyovej, potrebujú vodičov a miestnych sprievodcov, a keďže počet turistov stále rastie, nie je o prácu núdza.
Ženy (okrem domácich) tolerujeme
Nie je teda prekvapujúce, že skupiny mladých mužov - a sú to samotní muži - navštevujú v Kábule kurzy pohostinstiev schválené Talibanom a dúfajú, že využijú výhody prekvitajúceho odvetvia.
Možno ešte prekvapujúcejšie je, že Heeneyová a ďalšie dve členky skupiny, ktorú viedla, boli ženy - a zďaleka neboli jediné. Organizácia Young Pioneer Tours - ktorá má dlhoročné skúsenosti s organizovaním dovoleniek v Severnej Kórei a ďalších netypických destináciách - organizuje dokonca výlučne ženské zájazdy do Afganistanu.
Prísne pravidlá Talibanu pre vlastné ženské obyvateľstvo, ktoré ich vyradilo z pracovného procesu, zo stredoškolského vzdelávania a dokonca aj z Národného parku Bande Amír, ktorý je zastávkou mnohých medzinárodných zájazdov, nebránia turistkám v návšteve. Všetci však musia dodržiavať zavedené pravidlá.
Na videách zverejnených na sociálnych sieťach ženy v živých pouličných scénach nápadne chýbajú - čo jeden z návštevníkov glosuje slovami, že by si ľudia nemali robiť starosti, sú jednoducho vo vnútri a robia to, čo ženy na celom svete robia rady: nakupujú. Pri sledovaní týchto úhľadných videí spoza hraníc Afganistanu tak zostáva niektorým horká pachuť.
Morálny boj
Heeneyová priznáva, že pred návštevou Talibanu zvádzala „morálny boj” s jeho postojom k ženám. „Samozrejme, že mi veľmi záleží na ich právach - napadlo mi to,” hovorí. „Ale ako cestovateľka si myslím, že krajina si zaslúži, aby sa do nej jazdilo a aby sa im načúvalo - máme o tom skreslené predstavy. Chcem to vidieť na vlastné oči. Môžem si urobiť vlastný úsudok,” dodala.
Príliš pozitívny pohľad na Afganistan, ktorý niektorí zdieľajú na sociálnych sieťach, rozhodne môže byť problematický, uviedla profesorka marketingu a cestovného ruchu na Nottinghamskej univerzite Marina Novelliová. Bojkotovanie tiež nie je cestou vpred, tvrdí Novelliová, ktorá zasadá v medzinárodnej etickej komisii pre cestovný ruch.
„Považujem to za problematické - tieto krajiny to ešte viac izoluje,” vysvetlila. Otvára to tiež otázku, kde je potrebné stanoviť hranicu - podľa Novelliovej je na globálnom severe veľa turistických destinácií, ktorých vlády majú pochybné praktiky.
Za zváženie však stojí aj potenciál prínosu: v Saudskej Arábii podľa nej rastúci turistický priemysel viedol k rozšíreniu úlohy žien v spoločnosti. „Myslím, že cestovný ruch môže byť silou mieru a medzikultúrnej výmeny,” povedala Novelliová. Tento potenciál však neuľahčuje situáciu ženám, ich rodinám a priateľom v Afganistane.
