Na túto otázku sa snažil nájsť odpoveď spravodajský server BBC. V posledných mesiacoch sa po celom svete objavujú protesty proti nadmernému turizmu a zlému správaniu turistov, oba tieto problémy sú pritom pod čoraz väčším drobnohľadom.
Webové stránky a instagramové účty ako Tourons Of Yellowstone a Welcome to Florence zaznamenávajú nové a nové prípady pochybného správania cestovateľov a s každým ďalším si mnohí kladú otázku: „Čo ich to napadlo?”
Všeobecná neznalosť
Podľa Javiera Labourta, licencovaného klinického psychoterapeuta a vášnivého cestovateľa, existuje rad odpovedí. „Takéto správanie môže ovplyvniť mnoho faktorov,” povedal. „Môžu to byť individuálne faktory, môžu to byť kontextové faktory a môžu to byť skupinové faktory, ak dotyčný cestuje so skupinou. Takže si myslím, že prvá otázka, ktorú si musíme položiť, je: Správal by sa ten človek rovnako aj doma?”
Škála zlého správania turistov môže siahať od bezohľadnosti, ako je zablokovanie chodníka kvôli dokonalej snímke na Instagram, cez urážlivé správanie, ako je nahé pózovanie na verejnosti, až po nebezpečné veci - napríklad približovanie sa k divokým zvieratám.
Podľa doktorky Alany Dilletteovej, docentky manažmentu pohostinstva a cestovného ruchu na Štátnej univerzite v San Diegu, môžu niektoré typy nevhodného správania turistov, ako napríklad snaha pomôcť zvieraťu pripojiť sa k stádu v Yellowstonskom národnom parku, prameniť z všeobecnej neznalosti spoločenských noriem a toho, čo je v rôznych destináciách prijateľné.
Nehovor mi, čo mám robiť
„Myslím, že veľa z toho je nedostatok vedomostí a (pochopenie) ich vplyvu na miesto, ktoré navštívili,” vysvetlila Dilletteová. „Myslím si, že veľa ľudí cestuje s predstavou, aký to pre nich bude zážitok, ale nerozmýšľajú o tom, ako (ich činy) dané miesto ovplyvňujú, pretože o ňom jednoducho nemajú dostatočné vedomosti,” dodala.
Ďalšou klasickou formou zlého správania turistov je to, čo behavioristka, doktorka Kirsty Sedgmanová, ktorá učí na Bristolskej univerzite, označuje za „hlavnú energiu povahy jedinca”.
Niektorí ľudia môžu byť mimo svojho domu hrubí a nároční, pretože predpokladajú, že miestni obyvatelia, pracovníci v službách a ďalší ľudia sú tu len preto, aby im slúžili. Toto správanie sa obzvlášť rozšírilo v lietadlách, kde sa pravidelne objavujú správy o výbuchoch hnevu, keď sa cestujúci správajú agresívne, nedbajú na základnú zdvorilosť a odmietajú sa podriadiť pokynom posádky.
„Nejde len o to, že sa ľudia správajú čoraz horšie,” hovorí Sedgmanová. „Ale aj o to, že keď je na ich zlé správanie niekto upozorní, je potom oveľa pravdepodobnejšie, že sa nahnevá. Ten pocit ´nehovor mi, čo mám robiť´ je naozaj silný,” dodáva.
Je to čoraz náročnejšie
Labourt sa však domnieva, že v hre môžu byť hlbšie psychologické problémy. „Pri cestovaní sa musíme spojiť s miestom, kam sme sa vydali, s novou kultúrou. Toto spojenie od nás vyžaduje, aby sme boli v inej citovej polohe, a nie každý je na to pripravený,” povedal.
Hoci sa veľa píše o vplyvoch nadmerného cestovného ruchu na životné prostredie, vplyvy zlého správania turistov - najmä vandalizmu - sú niečím, čo sa často prehliada. „Majitelia a správcovia historického majetku sa často už tak potýkajú s problémami, ako sa o tieto zdroje starať. Takže keď budovu poničia vandali, pribúda im ďalšia finančná záťaž,” poznamenal výkonný riaditeľ Fondu afro-amerického kultúrneho dedičstva Brent Leggs.
A čo horšie, občas napáchané škody nejdú odčiniť. Napríklad v roku 2021 vyryl jeden z návštevníkov v texaskom národnom parku Big Bend svoje meno vyše 4-tisíc rokov staré petroglyfy, čím trvalo zničil miesto posvätné pre miestne domorodé komunity. Správanie turistov sa dotklo tiež neoceniteľných umeleckých a kultúrnych diel.
Zlá propagácia
Dilletteová sa domnieva, že k tomuto problému prispieva aj spôsob, akým je cestovný ruch často propagovaný: „Myslím, že existuje prvok anonymity, ktorý ľudia pri cestovaní pociťujú a ktorý v nich prebúdza nutkanie správať sa tak, ako by sa inak nesprávali. Čiastočne to podľa mňa súvisí so spôsobom, akým korporácie a vlády ľuďom ponúkajú cestovný ruch,” vysvetlila.
„Preto nie som veľkým priaznivcom masovej turistiky... Jej cieľom je dostať ľudí na miesto, kde sa môžu opiť, prejesť, nadmerne konzumovať. Je to ako nachystať im ideálne podmienky pre zlyhanie,” dodala.
Vlády po celom svete sa snažia obmedziť zlé správanie tým, že zavádzajú prísnejšie zákony, vytvárajú oficiálne pokyny, ako by sa turisti mali správať a za ich porušenie ukladajú vysoké pokuty. Od amsterdamskej kampane Stay-Away (Držte sa ďalej) zameranej na opitých britských návštevníkov až po nové reštrikcie a pokuty v Taliansku, ktorých cieľom je obmedziť cestovný ruch a odradiť od zlého správania, prichádzajú destinácie s novými návrhmi, ako situáciu riešiť.
Je to na nás
Labourt sa však domnieva, že zmenu musia vykonať sami cestovatelia. Hoci je pre viac ľudí cestovanie ľahšie, nie všetci sú na dopady pobytu mimo svojej komfortnej zóny emocionálne pripravení, čo by mohlo vysvetľovať nárast asociálneho správania.
Dilletteová aj Labourt sa zhodujú, že náprava tohto druhu správania v prvom rade spočíva v zmene myslenia - v tom, aby si ľudia uvedomili, že cestovanie nie je samozrejmosťou, ale výsadou. Návšteva určitého miesta znamená, že ste hosťom v cudzom dome a mali by ste s ľuďmi z rôznych prostredí komunikovať ohľaduplne a s rešpektom.
„Cestovný ruch je naozaj zaujímavý, pretože má moc doslova zmeniť životy ľudí,” uviedla Dilletteová. „Má moc vymaniť ľudí z chudoby, má veľa spájať ľudí naprieč kultúrami, náboženstvami a jazykmi, čo by sme nemali, keby sme nemohli cestovať. Ale ide o to, ako to robíte. Nechcem, aby to vyznelo tak, že by sme nemali nikam jazdiť. Ale robme to s väčším zmyslom,” dodala.