Celý rok si šetríme tých niekoľko dní dovolenky a odkladáme peniaze, aby sme si mohli dopriať zaslúžený oddych. Niekoho lákajú veľké metropoly, iného hory, no pre väčšinu Slovákov je cieľovou destináciou najmä more.
O to smutnejšie je, keď prídeme do reality a namiesto idylického pokoja na nás čakajú návaly nemeckých dôchodcov pri švédskych stoloch, desiatky turistov okupujúcich lehátka uterákmi, a to ani nehovoríme o tom, keď sa plážou začne ozývať čeština či slovenčina. Nedajbože z úst niekoho, koho dokonca poznáme. Dovolenku sme si jednoducho predstavovali inak.
Pri cestovaní v roku 2024 človek rýchlo nadobudne pocit, že všetky destinácie sú už jednoducho preplnené davmi turistov. Stále sa však nájdu miesta, ktoré sú doslova odrezané od zhonu modernej doby. A na jedno také ťa dnes zoberieme.
Nedotknutý raj
Ako informuje portál InsideHook, Ostrov Lorda Howea je dokonalým rajom plným tej najčarokrásnejšej austrálskej prírody. A to rozhodne nepreháňame. Nachádza sa v srdci Tasmanovho mora a je plný fauny, ktorú nikde inde na našej planéte nenájdeš. Hoci je ostrov osídlený už od začiatku 19. storočia, jeho ekologické zloženie sa takmer vôbec nezmenilo.
Je to preto, že jeho ekosystém je stredobodom miestnej kultúry založenej na udržateľnosti. Niektorí ho volajú aj ostrovom anomálií - jeho ekoregión je totiž taký jedinečný, že si vyslúžil špeciálnu klasifikáciu od WWF (Svetového fondu na ochranu prírody) ako „subtropický les ostrova Lorda Howea“.
Jeho sopečný pôvod dokazujú obrovské útesy a podmorské výstupy. Najpozoruhodnejším zo všetkých je Mt. Glower, 1 928 metrov vysoký kopec s plochým vrcholom obmývaný oblačným lesom. Na ostrove na nachádza 241 endemických druhov rastlín, z ktorých 113 rastie výlučne na tomto ostrove.
Domáci sa sústreďujú na udržateľnosť
Je tiež domovom 1 600 druhov suchozemského hmyzu, z ktorých viac ako 60 percent sa nenachádza nikde inde na Zemi. Medzi nimi je Lord Howe Island Stick Insect, ktorý bol vyhlásený za vyhynutý v roku 1920, no potom sa vo veľkom opäť objavil v roku 2001.
85 percent plochy ostrova je pokrytých pôvodným lesom, pričom 70 percent je označených ako chránená prírodná rezervácia. To okrem iného znamená, že pre ľudí tu zostáva len pätnásť percent plochy ostrova. A tú obýva len 380 duší, ktorí sa starajú o kúsok rozvinutej pôdy pohodlne na západnom pobreží.
Obyvatelia si veľmi dobre uvedomujú, kde žijú, a svoje životy sústreďujú na ochranu a údržbu ostrova. Rešpekt „je nám vštepovaný od veľmi mladého veku,“ povedala členka rady ostrova Darcelle Matassoni pre CNN, „pretože sme správcami životného prostredia.”
400 turistov, nikdy nie viac
Obyvatelia získavajú 80 percent energie zo spoločnej solárnej siete, trieda svoj vlastný odpad, hospodária len na malom páse pôdy a namiesto rozsiahlej ekonomiky si vytvorili systém výmenného obchodu. Životné náklady sú tu však extrémne vysoké - čiastočne je to aj preto, že jediné zásoby prináša loď len dvakrát do mesiaca.
Najznámejšou iniciatívou ostrova v oblasti udržateľnosti sa však paradoxne sústreďuje na cestovný ruch. Rada ostrova totiž umožňuje vstúpiť do tohto prírodného raja naraz maximálne iba 400 turistom. To znamená, že populácia ostrova nikdy nepresiahne 800 ľudí. Aj preto čakacia listina na vstup v súčasnosti siaha až do roku 2026.
Špeciálna kontrola na letisku
Dostať sa sem dá jedine z letiska Sydney Kingsford Smith, ktoré ako jediné ponúka priame lety na ostrov. Po príchode ťa privítajú psy cvičené na vyčuchanie inváznych druhov, ktoré sa mohli dostať do batožiny alebo na tvoje telo. Až po tejto prehliadne môžeš vstúpiť na ostrov a zúčastňovať sa programov udržateľnosti a výletov zameraných na ekológiu.
Ostrov Lorda Howea je ako malý raj v obrovskom mori, no je obzvlášť zraniteľný voči vplyvom klimatických zmien. Od roku 1960 sa Tasmanovo more otepľuje rýchlosťou troj až štvornásobku celosvetového priemeru, čo vyvolalo masové odumieranie v neistých oblačných lesoch ostrova a bielenie jeho deväťdesiatich pôvodných druhov koralov. Storočný boj ostrovanov za udržateľnosť je teraz v podstate v rukách zvyšku sveta.