Kúpacia sezóna je v plnom prúde a ľudia vo veľkom využívajú každú príležitosť na príjemné ochladenie v týchto tropických horúčavách. Nie všetky vodné plochy sú však bezpečné. Kvôli pár ovlažujúcim chvíľam v naoko dobre vyzerajúcom jazere môžeš skončiť v nemocnici s vážnymi zdravotnými ťažkosťami.
„Najbezpečnejšie je kúpať sa na oficiálne prevádzkovaných kúpaliskách a na vodných plochách, ktorých kvalita vody je monitorovaná úradmi verejného zdravotníctva. Pred ich návštevou je dôležité informovať sa o aktuálnom stave, napríklad na webovej stránke www.uvzsr.sk,” vysvetlila v správe Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky doktorka Tatiana Červeňová, hlavný hygienik SR.
Pozor na veľa chlóru
Chlór stále patrí k najpoužívanejším spôsobom dezinfekcie vody na kúpanie. Obľúbený je najmä pre svoj silný účinok voči širokému spektru mikroorganizmov, nízku nákladovosť i praktické používanie.
Nadmerná prítomnosť chlóru však môže spôsobiť vážne problémy. Náchylné sú hlavne deti, respektíve alergici. Tým sa môže podráždiť pokožka vo forme začervenania alebo ekzému. Chlór môže pôsobiť aj na sliznice dýchacieho systému (dráždivý kašeľ) či očných spojiviek (nepríjemné štípanie očí, začervenanie a slzenie).
Zelená je zlá
Na prírodných vodných plochách síce problém s chlórom mať nebudeš, môže tam však dôjsť k premnoženiu siníc. Ide o mikroorganizmy, ktoré sú prirodzenou zložkou životného prostredia a v určitých množstvách aj súčasťou fytoplanktónu všetkých nádrží a jazier. Po dlhotrvajúcom slnečnom a teplom počasí, sa však výskyt siníc zvýši a s nimi aj zdravotné riziká pre ľudí.
Sinice dokážu vyvolať dýchacie problémy, kožné vyrážky či zápaly očných spojiviek. Po prehltnutí väčšieho množstva môžu vyvolať aj črevné problémy, kŕče a nevoľnosť. Aj keď nie všetky sinice produkujú toxické a alergizujúce látky, riziko sa zvyšuje s dĺžkou pobytu vo vode a opakovaným kúpaním sa viac dní po sebe.
„Premnožené a nahromadené toxické sinice tvoria vločky alebo zhluky kolónií, ktoré sú nahromadené na vodnej hladine vo forme pokrytia alebo viditeľnej kaše, takzvaného „vodného kvetu“, ktorý býva najčastejšie zelenej a modrozelenej farby. Vodný kvet sa môže podľa smeru vetra pohybovať po nádrži a zachytávať na brehoch, kde dochádza k jeho vysušovaniu a rozprašovaniu. Nevstupujte do takejto vody a nedovoľte ani deťom či zvieratám hrať sa s vysušeným vodným kvetom, ktorý vzniká po poklese hladín v zátokách a na brehu vodných plôch,” upozornil Ing. Darko Babjak z Odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR.
Čo ti všetko hrozí
Vodou vo verejných bazénoch sa pri premnožení najčastejšie šíria pôvodcovia črevných nákaz, ktoré vyvolávajú hnačky a rôzne vírusové ochorenia, ako sú zápaly očných spojoviek či vírusový zápal pečene typu A. Možno sa nakaziť aj parazitárnymi červami (mrľa ľudská, škrkavka detská). Na umelých kúpaliskách môžeš byť vystavený aj pôsobeniu mikroskopických húb, plesní a kvasiniek, ktoré vyvolávajú povrchové ochorenia kože a prejavujú sa úporným svrbením. Ide najmä o rôzne typy dermatitíd, urologické aj gynekologické infekcie.
Na prírodných vodných plochách, môže byť voda znečistená aj výlučkami hlodavcov a psov. Na ľudí sa môžu preniesť leptospiry. Tie vyvolávajú ochorenie, ktoré sa prejavuje podobne ako pri chrípke, alebo s príznakmi ochorení centrálnej nervovej sústavy (zápal mozgu a mozgových blán), s postihnutím pečene a obličiek. Mikrobiologická kontaminácia môže spôsobiť po prehltnutí vody žalúdočné a črevné problémy.
Ako sa tomu vyvarovať
„Do vody netreba vstúpiť, ak na základe farby či zápachu pôsobí odpudivo. Rovnako je dôležité všímať si okolie lokality. Zo zdravotného hľadiska nie je bezpečné kúpať sa v prírodných vodných plochách, kde sa zhromažďuje vodné vtáctvo, pretože môže prenášať aj niektoré patogénne mikróby, napríklad salmonelu. Zvážiť treba aj kúpanie vo vodách, v blízkosti ktorých sa vyskytli uhynuté zvieratá alebo sú vyústené odpadové vody z kanalizácie. V prípade verejných bazénov je zase dôležité všímať si poškodenia či slizovité povlaky na stenách a kachličkách - ak sú bazény v takomto stave, radíme nekúpať sa v nich,” doplnil Ing. Darko Babjak z Odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR.
Ďalej sa neodporúča kúpať sa s porušenou pokožkou alebo ranami. Ak sa pri kúpaní zraníš, ranu čo najskôr vydezinfikuj a v kúpaní nepokračuj. Taktiež sa treba vyvarovať kúpaniu na verejných kúpaliskách ak trpíš prenosnou chorobou a držať si odstup od ľudí s príznakmi respiračného ochorenia alebo s podozrivou vyrážkou na tele.
V neposlednom rade by si mal dodržiavať základné hygienické návyky. Pred aj po kúpaní sa osprchovať a celkovo dodržiavať nariadenia kúpaliska.
