Zmenu klímy a jej následky mnohí stále neberú dostatočne vážne. Otvoriť oči aj tým najväčším popieračom by, okrem horiacich turistických destinácií, mohol fakt, že jedného dňa sa do nich lietadlom už možno vôbec nedostanú.
Ako totiž informuje portál CNN, rastúce teploty na našej planéte čoraz viac sťažujú štart lietadiel na niektorých letiskách. A keďže sú vlny horúčav čoraz častejšie, problém by sa mohol rozšíriť na viac letov, čo by nakoniec prinútilo letecké spoločnosti dať mnohým linkám stopku.
Gravitácia a vztlak
„Základnou výzvou, ktorej čelí každé lietadlo pri štarte, je to, že lietadlá sú jednoducho veľmi ťažké a gravitácia ich chce udržať na zemi,“ vysvetľuje Paul Williams, profesor vedy o atmosfére na University of Reading vo Veľkej Británii. Aby prekonali gravitáciu, potrebujú generovať vztlak, čo je atmosféra, ktorá tlačí lietadlo nahor.
„Zdvih závisí od viacerých faktorov, ale jedným z najdôležitejších je teplota vzduchu – a keď sa vzduch ohrieva, expanduje, takže počet molekúl dostupných na vytlačenie lietadla nahor sa zníži.“ Pre lepšiu predstavu, lietadlá majú o jedno percento nižší vztlak pri každom zvýšení teploty o tri stupne Celzia.
„To je dôvod, prečo extrémne horúčavy sťažujú vzlet lietadiel - a v niektorých skutočne extrémnych podmienkach sa to môže stať úplne nemožné,“ povedal. Problém sa týka najmä letísk vo vysokej nadmorskej výške, kde je vzduch už prirodzene redší, a s krátkymi dráhami, ktoré lietadlu ponechávajú menší priestor na zrýchlenie.
Globálne znehybnenie
Williams a jeho tím skúmali historické údaje z desiatich gréckych letísk, pričom všetky sa vyznačovali vysokými letnými teplotami a krátkymi dráhami. Zistili postupné oteplenie o 0,75 Celzia v priebehu jedného desaťročia, a to od 70. rokov minulého storočia.
„Zistili sme tiež zníženie protivetru pozdĺž dráhy o 2,3 uzla za desaťročie,“ povedal Williams. „Protivietor je prospešný pre štarty a existujú určité dôkazy, že klimatické zmeny spôsobujú to, čo sa nazýva globálne znehybnenie, a preto sa zdá, že vetry sa spomaľujú.“
Tím potom vložil tieto teploty a protivietor do kalkulačky výkonu pri vzlete lietadla pre rôzne typy lietadiel vrátane Airbusu A320 – jedného z najpopulárnejších lietadiel na svete. „Zistili sme, že maximálna vzletová hmotnosť sa každý rok znížila o 127 kilogramov – to je zhruba ekvivalent hmotnosti jedného cestujúceho plus jeho kufor, čo znamená, že každý rok možno prepraviť o jedného pasažiera menej.“
Rozhoduje teplota aj dĺžka dráhy
Od svojho predstavenia v roku 1988 až do roku 2017 by sa maximálna vzletová hmotnosť A320 znížila o viac ako 3 628 kilogramov na letisku Chios Island National, hlavnom letisku v štúdii, ktoré má dĺžku dráhy tesne pod 1 500 metrov. Čím je totiž vyššia teplota v spojení s ostatnými faktormi, tým sa predlžuje aj dĺžka dráhy potrebná na vzlietnutie.
Londýnske letisko City, vo finančnej štvrti hlavného mesta Spojeného kráľovstva, má tiež pristávaciu dráhu, ktorá je podobne dlhá. Počas vlny horúčav v roku 2018 bolo viac ako tucet letov nútených nechať cestujúcich na zemi, aby mohli bezpečne vzlietnuť. Pri jednom lete dokonca lietadlo nezobralo až 20 ľudí, len aby mohlo bezpečne odletieť.
Jedna štúdia predpokladá, že do roku 2050 bude mať typické úzkotrupé lietadlo, akým je Boeing 737, počas letných mesiacov na štyroch veľkých amerických letiskách (medzi nimi napríklad aj slávne La Guardia) zvýšené hmotnostné obmedzenia o 50 až 200 percent.
Možné riešenia
Aby si hneď nepodliehal panike, musíme dodať, že letecké spoločnosti nie sú proti tomuto vývoju úplne bezmocné. „Na stole je veľa riešení,“ hovorí Williams. „Jedným z nich by bolo naplánovať odlety mimo najteplejšiu časť dňa s väčším počtom odchodov skoro ráno a neskoro večer, čo je taktika, ktorá sa už používa v horúcich oblastiach, ako je Blízky východ.“
Ľahšie lietadlá sú tiež menej ovplyvnené problémom, takže by to mohlo urýchliť prijatie kompozitných materiálov, ako sú uhlíkové vlákna. Výrobcovia ako Boeing už medzitým ponúkajú na niektorých svojich lietadlách voliteľné doplnky, ktoré poskytujú dodatočný ťah či väčšie aerodynamické plochy, ktoré kompenzujú stratu vztlaku.
Drastickejším prístupom jr predĺženie vzletových a pristávacích dráh, hoci táto možnosť je v mnohých lokalitách neuskutočniteľná. Posledným riešením je obmedzenie miest. Williams však dodáva, že väčšina lietadiel nemá nikdy maximálnu vzletovú hmotnosť, takže stále ide o pomerne zriedkavé riešenie. Jedno je však isté - situácia sa bude postupne zhoršovať.
