Mohlo by sa zdať, že finančné podvody sú moderným vynálezom. Ako však pripomína portál CBS News, v skutočnosti si aj dávna história pamätá kauzy, ktoré vytiahli z vreciek investorov miliardy dolárov a zničili celé ekonomiky. Pozreli sme sa preto na tie úplne najslávnejšie.
Predaj Rímskej ríše (193 nášho letopočtu)
Počas veľkých nepokojov v Rímskej ríši sa pretoriánska garda, ktorá mala byť lojálna cisárovi, rozhodla cisára zabiť. Potom prišla s bizarným nápadom ponúknuť ríšu tomu, kto ponúkne najvyššiu ponuku. Tu na scénu prichádza Julianus, ktorý rozhodne nešetril.
Ponúkol 250 zlatých za každého člena armády, čo v prepočte na dnešné peniaze vychádza niekde okolo jednej miliardy dolárov. Pretoriáni však predali niečo, čo im nikdy nepatrilo. Jeden z najväčších (a najjednoduchších finančných podvodov skončil abolútnym fiaskom - nového „cisára“ nikto nikdy neuznal a bol veľmi rýchlo zosadený.
Podvod s diamantovým náhrdelníkom (1785)
Nadržaní kňazi tu boli v minulosti a žiaľ sa nájdu aj dnes. Najväčším smoliarom histórie sa stal kardinál Louis René Édouard de Rohan. Ten bol natoľko presvedčený tým, že má pomer s kráľovnou Máriou Antoinettou, že jej na úver kúpil diamantový náhrdelník v hodnote šesť miliónov libier.
Rohan si príliš dlho neuvedomoval, že namiesto kráľovnej má pomer s prostitútkou a kurtizánou Jeanne de la Motte. Tá ho celý čas vodila za nos a dúfala, že náhrdelník nakoniec skutočne skončí v jej rukách. Keď sa na podvod prišlo a de la Motte bola prichytená, odsúdili ju na verejné lynčovanie, kde ju pred všetkými vyzliekli do naha a označkovali horúcim železom.
Pôvodná Ponziho schéma (1920)
Charles Ponzi rýchlo zistil, že môže nakupovať poštové kupóny so zľavou, posielať ich do zahraničia a predávať ich za plnú cenu. Jeho jediným klamstvom bolo v podstate zveličovanie finančných výhod. Tvrdil totiž, že namiesto skromného 5-percentného zisku kupóny prinesú 50 % v priebehu 45 dní.
Ľudia sa k nemu vo veľkom hrnuli s kopu peňazí, pretože Ponzi medzitým vyplácal skorých investorov z peňazí tých nových. Na oko to vyzeralo tak, že všetko dokonale funguje. Keď sa celá schéma zosypala ako domček z karát, investori prišli približne o desať miliónov dolárov. Ponzi nakoniec zomrel v obrovskej chudobe v charitatívnej nemocnici v Rio de Janeiro.
Predaj Eiffelovej veže (1925)
Keď Victor Lustig, rodák z Česka, zistil, že slávna Eiffelova veža potrebuje opravu, sfalšoval nejaké vládne dokumenty, ktoré dokazovali, že je oprávnený predať vežu do šrotu. Tam sa celý plán začal ešte len rozbiehať. Našiel hneď niekoľko obchodníkov s kovovým šrotom, ktorých presvedčil, že ide o tajnú akciu, o ktorej sa Francúzu nesmú dozvedieť.
Nakoniec z nich vymámil viac ako 200-tisíc dolárov na úplatky, ktoré im mali dohodiť multimiliónový kontrakt. V tomto momente opustil mesto a vydal sa Spojených štátov, kde podviedol aj slávneho Al Caponeho. Viac sa o ňom dozvieš v našom staršom článku.
Podvod Bakerovcov (1936)
Keď v roku 1839 zomrel plukovník Jacob Baker, zanechal po sebe majetok, ktorý zahŕňal väčšinu pôdy pod mestom Philadelphia. To predstavovalo sumu približne tri miliardy dolárov. Pod vedením Williama Camerona Morrowa Smitha sa preto Bakerovi dedičia rozhodli vytvorili právne združenie, otvorené za malý poplatok komukoľvek s priezviskom „Baker“.
Chceli tak spojiť svoje finančné zdroje na právnu bitku, ktorá im mala vyhrať svoje dedičské právo. Háčik bol však v tom, že plukovník Baker nikdy neexistoval, rovnako tak ako jeho dedičstvo. Smith a jeho kumpáni však od ľahkomyselných ľudí vyzbierali takmer 25 miliónov dolárov.
Útok proti Wall Street (1986)
Ivan Boesky dokázal nazhromaždiť majetok vo výške viac ako 200 miliónov dolárov stávkami na korporátne prevzatia, z ktorých sa mnohé udiali len niekoľko dní pred oznámením samotnej akvizáce. Všetko vychádzalo do momentu, kým Boeskyho neobvinili z obchodovania s dôvernými informáciami. Spolupracoval a nakoniec si odsedel len dva roky vo väzení.
Okrem toho však musel zaplatiť pokutu 100 miliónov dolárov. Ak ti to príde veľa, tak ver, že ide len o zlomok jeho nezákonne získaných ziskov. Natrvalo mu ale zakázali prácu v odvetví cenných papierov. Mimochodom, do kauzy bol zapletený aj Michael Milken, ktorého odsúdili, ale po čase si opäť upevnil povesť a je z neho filantrop, ktorého rešpektujú tí, ktorí majú krátku pamäť.
Bankrot Enronu (2001)
Ken Lay bol generálnym riaditeľom Enronu, gigantickej spoločnosti, ktorá zamestnávala približne 22-tisíc ľudí a v roku 200 mala tržby vo výške takmer 101 miliárd dolárov. To znamenalo, že takouto veľkou firmou len tak niečo nezamáha. Teda až do momentu zistenia, že financie Enronu boli vymyslenou fikciou zahŕňajúcou všetky druhy „kreatívneho“ účtovníctva.
Príbeh Enronu tak extrémne rýchlo skončil, rovnako tak ako totálne nekompetentnej účtovníckej firmy Arthura Andersena, ktorá mala na starosti audit. Celý škandál nakoniec vyústil do Sarbanes-Oxleyho zákona, ktorého hlavným účelom je finančne sťažiť malým spoločnostiam vydávanie akcií.
Madoffova pyramída (2008)
Ponziho schéma v novom prevedí ukázala, že ľudia sa stále nepoučili. Madoffova pyramída sa zastavila na sume úctyhodných 18 miliárd dolárov od dôverčivých malých investorov. Madoff dokonca tvrdil, že väčšina bankárov, prostredníctvom ktorých pracoval, vedela, že ide o podvod, ale nič nepovedali.
„Skutočnosť, že Madoff bol schopný udržať schému v chode tak dlho, je dostatočným dôkazom toho, že vláda USA – napriek opakovaným škandálom, podvodom, podvodom, hoaxom a všeobecne vymysleným neplechám – to nemyslí vážne s reguláciou finančného sektora,” hovorí Geoffrey James.
Okrádanie Great Wall Street (2008)
Mnohými označovaný ako najväčší podvod všetkých čias, ktorý zahŕňal viac peňazí, ako všetky predchádzajúce finančné podvody v minulosti dokopy. Dopustili sa ho viaceré veľké finančné firmy a spočíval v predaji podvodných cenných papierov krytých hypotékou, čím sa vytvorila finančná bublina.
Keď praskla, výsledný krach zničil bilióny dolárov skutočných investícií, uvrhol väčšinu sveta do ochromujúcej recesie a vytvoril obrovskú nezamestnanosť. Všetko pramenilo z takmer úplnej deregulácie finančného priemyslu, na čele ktorej stál Alan Greenspan.
Jedna kvapka krvi (2015)
Súkromná americka spoločnosť Theranos sa svojho času považovala za absolútneho priekopníka v zdravotníckych technológiách. Ako 19-ročná ju založila Elizabeth Holmes, ktorá získala viac ako 700 miliónov dolárov od rizikových kapitalistov a súkromných investorov, čo viedlo k oceneniu spoločnosti vo výške 10 miliárd v rokoch 2013 a 2014.
Spoločnosť tvrdila, že vymyslela krvné testy, ktoré si vyžadovali veľmi malé množstvá krvi a mohli byť vykonané rýchlo a presne, a to všetko pomocou automatizovaných zariadení, ktoré spoločnosť vyvinula. Tieto tvrdenia sa v roku 2015 ukázali ako úplne nepravdivé.
Do júna 2016 sa odhadovalo, že Holmesovej osobný čistý majetok klesol zo 4,5 miliardy dolárov prakticky na nulu. Holmesová bola nakoniec v januári tohto roku uznaná vinnou a zrejme ju čakajú desiatky rokov za mrežami. Vynesenie rozsudku je naplánované na 18. novembra 2022.