Príbehy sériových vrahov sú mimoriadne obľúbené. Dokumenty o nich sa na streamovacích platformách vždy ťahajú na najvyššie priečky sledovanosti a človek už ani nevie spočítať, koľko podcastov je venovaných zločincom. Všetko však má svoj začiatok. Dovoľ, aby sme ti predstavili príbeh vôbec prvého amerického sériového vraha, ktorým bol Henry Howard Holmes.
Ten si na vrchole svojho vyčíňania kúpil budovu s lekárňou v Chicagu, ktorú postupne prerobil na sofistikované bludisko smrtiacich pascí. Holmes sa nakoniec priznal k spáchaniu 27 vrážd na rôznych miestach vrátane Toronta, Indianapolisu a Chicaga. Podľa odhadov však mohol zabiť až 200 ľudí.
Už v detstve pitval zvieratá
Narodil sa 16. mája 1861 v malom mestečku v americkom štáte New Hampshire. Aj keď ho celý svet pozná ako H. H. Holmesa, v skutočnosti sa narodil ako Herman Webster Mudgett. Pochádzal z početnej a majetnej rodiny, takže jeho detstvo vyzeralo ako z rozprávky.
Už vo veľmi mladom veku prejavil vážny záujem o medicínu. Dokonca šokoval svoje okolie operáciami mnohých zvierat. Po skončení strednej školy začal študovať na oddelení medicíny a chirurgie na University of Michigan. Učil sa pod vedením lekárov, ktorí vyvinuli rôzne metódy pitvy ľudí. Po zložení skúšok sa stal atestovaným lekárom.
Prvé podvody
Už vtedy to však s ním začalo ísť z kopca. Ako študent lekárskej fakulty kradol mŕtvoly z laboratória, znetvoril ich a potom od poisťovacích spoločností žiadal tučné odškodné. Za sfalšované obete strašných nehôd získal desiatky tisíc dolárov.
Čo sa týkalo vzťahov, bol tým najhorším možným partnerom. V roku 1878 sa oženil so ženou menom Clara a o dva roky sa im narodil syn. Po siedmich rokoch ich však opustil a oženil sa s ďalšou ženou. Nakoniec opustil aj tú a oženil sa s ďalšou. V tom čase sa už usadil v Chicagu.
Tam sa mu už kopili viaceré problémy. Bol ženatý s niekoľkými ženami a pravidelne k nemu chodila aj polícia kvôli podvodom, pri ktorých pripravil o peniaze nielen poisťovne, ale aj množstvo ľudí. Vedel, že sa musí vyhnúť odhaleniu, a tak si zmenil meno na Henry Howard Holmes. Malo ísť o poctu Sherlockovi Holmesovi.
Vražedný hrad
Našiel si prácu v lekárni a podnik nakoniec prebral. Majiteľ totiž záhadne zmizol. V tom čase začal stavať trojposchodovú budovu, ktorá sa neskôr stala známou ako Vražedný hrad. V priebehu dvoch rokov si najímal a vzápätí prepúšťal stavebné čaty, aby nikto neodhalil, na čo bude stavba nakoniec slúžiť.
Keď bola budova v roku 1891 dokončená, Holmes rozposlal inzeráty do novín, v ktorých ponúkal prácu a ubytovanie pre mladé ženy. V ďalších zase písal, že ako bohatý muž hľadá manželku. Jedinou podmienkou bolo, aby všetci museli mať uzatvorené životné poistenie. Dokonca sa ponúkal, že im ho bude platiť, pokiaľ bude uvedený ako koncový príjemca.
Už v tom čase sa začali šíriť správy o ženách, ktoré do budovy vošli a už nikdy ich nikto nevidel odísť. Na prízemí sa nachádzali obchody, no na dvoch horných podlažiach bola Holmesova kancelária a 100 izieb určených na obytné priestory. Niektoré boli zvukotesné a obsahovali plynové vedenie, takže Holmes mohol vraždiť stlačením tlačidla.
Nechýbali rôzne kukátka, padacie dvere či schody, ktoré nikam neviedli. Bolo tu aj niekoľko sklzov, ktoré viedli do suterénu. Holmes sa takto s obeťami pred ich zabitím „hral”. Do suterénu sa už zvyčajne dostali len nehybné telá. Priestor bol upravený ako laboratórium. Nechýbal pitevný stôl aj malé krematórium.
Brutálne vraždy
Z mnohých tiel odstránil mäso a ich kostry predával lekárskym fakultám po celej krajine. Ďalšie hádzal do jamy z kyselinou a iné zase spopolnil. Jednou z prvých obetí mala byť Julia Smythe, vydatá žena, ktorá bola jeho milenkou. Julia mala aj malú dcéru. Obe záhadne zmizli počas Vianoc roku 1891. Postupne začali miznúť aj zamestnankyne.
Holmes zabil aj Benjamina Pitezela, tesára s kriminálnou minulosťou. Pôvodne sa dohodli na spáchaní poistného podvodu, kde mal Pitezel predstierať vlastnú smrť. Nakoniec nemusel. Aby toho nebolo málo, zabil aj tri z piatich jeho detí.
Sériový vrah nakoniec skončil vo väzení. Ak si však myslíš, že to bolo za jeho brutálne vraždy, si na omyle. Dostal ho tam poistný podvod. Spoluväzňa menom Hedgepeth nalákal na ďalší poistný podvod a sľúbil mu 500 dolárov, ak mu odporučí dobrého právnika. Spoluväzeň svoju časť dodržal, Holmes nie.
Bizarná požiadavka
Hedgepeth sa preto obrátil na úrady a povedal im všetko, čo o Holmesovi vedel. Keď ho vyšetrovatelia konfrontovali, všetko poprel. Potom sa však dozvedel, že je na neho v Texase vydaný zatykač za krádež. Keďže nechcel podliehať zákonom tohto štátu, priznal sa ku všetkému. Dokonca aj k Vražednému hradu.
V ňom vyšetrovatelia objavili množstvo tiel. Boli v takom stave, že sa ani nedalo presne určiť koľko osôb sa v budove nachádzalo. Nedali sa dokonca ani len identifikovať. Nakoniec sa priznal k 27 vraždám, no podľa odhadov mal na rukách krv približne 200 obetí.
Henry Howard Holmes bol za vraždy uznaný vinným a odsúdený na smrť. Predtým však ešte mal jednu požiadavku - chcel byť pochovaný tri metre pod zemou a zabetónovaný. Mal totiž, pomerne paradoxne, strach z vykrádačov hrobov, ktorí by sa ho mohli pokúsiť exhumovať a pitvať. Tejto žiadosti bolo vyhovené a Holmes bol 7. mája 1896 obesený.
