Podnik nájdeš na Klariskej ulici v Starom meste Bratislavy; na skok od zastávky Zochová alebo Kapucínska. Je na ľahko viditeľnom mieste - aj keď je možné, že skôr než tabuľu s menu, si asi všimneš antifašistickú vlajku s dúhovými pruhmi v okne.
Nejde o nejakú extra veľkú prevádzku, je dostatočne priestranná akurát na to, aby sa tam nikto necítil stiesnene; a vieš sa tam do pohody vtesnať aj s partiou. Všetko, čo nájdeš na jedálnom lístku, má pečiatku „vegan”, čo zahŕňa sushi rolky (slané, sladšie, kus pikantné - z každého rožku trošku) a polievky, ktoré sa obmieňajú každý deň. Pri objednávke sushi s polievkou sa zmestíš do sumy desiatich eur a počas obedného času môžeš využiť aj zľavy (v prípade, že si robíš zálusk na túto kombináciu).
V nápojovom lístku narazíš na čaje, rastlinné limonády, ale aj pivo a rôzne druhy destilátov. Podnik je tiež priateľský k domácim miláčikom (ak nerušia ostatných, samozrejme).
Šmak sa takisto vo výraznej miere zameriava na to, aby bol eko-prevádzkou. Nejde pri tom len o odpad, ale aj inventár - ten napríklad vyskladali aj na základe výzvy, ktorú zverejnili na svojom Instagrame. Zapojiť sa mohol každý, kto spĺňal podmienky v popise. Starý riad a šálky tak dostali znova šancu na plnenie svojho primárneho účelu.
Čo sa týka okolností spätých so vznikom a prevádzkou Šmaku, rozprával som sa o nich s jeho spoluzakladateľom Adamom (kvôli bezpečnosti si neprial zverejniť celé meno). V rozhovore sa dozvieš, prečo nie je v ponuke rozvoz jedla, aké problémy mali s extrémistami a na aký bizarný interiérový doplnok sa môžeš tešiť do budúcnosti.
Kto stojí za Šmakom?
Ja, Adam, a môj parťák sa volá Ján. Tak sa mal aj pôvodne volať náš podnik: Sushi u Jána a Adama. Potom nám to však znelo divne, keďže Jána aj tak všetci volajú Longjohn, takže by to nikto nepochopil, názov sme teda nakoniec zmenili.
Kto prišiel s nápadom?
Nápad vznikol najprv v mojej hlave a potom to už malo celé rýchly spád. A dva mesiace po tom, čo sme sa o nápade bavili pri pive, že aké by to bolo super otvoriť si niečo vlastné, sme začali hľadať priestor.
Vedeli ste už presne, kam by ste radi zapustili korene?
Hľadanie nášho vysnívaného priestoru trvalo približne ďalšie dva mesiace; reálne sme ho našli asi až na štvrtý pokus. BTW na rovnakom mieste, kde teraz sídlime, mal môj otec asi tridsať rokov dozadu fotolab. Takže každý, kto verí v Ježiša alebo iné nadprirodzené sily, by si mohol teraz myslieť, že je to osud.
A nebol?
Vtedy som si nepamätal, že to bolo práve na tomto mieste, takže šlo len o klasickú náhodu.
Potom malo všetko hladký priebeh?
Nič nás nebrzdilo; rodina a priatelia velice pomáhali a prerábku sme zbúchali v podstate tiež za dva mesiace a v januári sme otvorili. Hneď na druhý deň neoficiálneho silvestrovského žúru nás vyhrotili colníci, tak aby sa nestal ďalší „dramenbejz” (drum‘n‘bass je žánrom elektronickej tanečnej hudby, pozn. red.) sme si behom týždňa dali úplne všetko doporádku a 7. januára sme otvárali presne podľa plánu.
Máte rozbehnuté aj iné projekty? Poprípade máte plány na rozširovanie?
Momentálne sme úplní podnikatelia-nováčikovia. Takže nič iné tu zatiaľ nie je. No a ako to už pri tom už spomínanom pivku chodí, prebrali sme rôzne alternatívy. Napríklad či vymyslieť nejaký ekologický rozvoz, alebo otvoriť ďalšie sushi v rámci Bratislavy, otvoriť pod značkou ŠMAK nejaký iný projekt, zdrhnúť do zahraničia, kde by sa biznis možno aj oplatil robiť. Možností je naozaj veľa a určite to neskončí len na Klariskej, ale v prvom rade potrebujeme stabilizovať to, čo máme, vytvoriť tím ľudí, na ktorých sa budeme môcť spoľahnúť a následne môžeme začať vymýšľať.
Čo je Šmak vlastne za podnik?
Je to typ podniku, ktorý v Bratislave chýbal a každý, kto aspoň trocha cestuje, sa v zahraničí s podobným konceptom už určite stretol a nejde len o sushi, ale práve o prístup. Okrem iného je celý projekt vegánsky, pretože je to určite najohľaduplnejšia možnosť ako robiť v tejto dobe gastro. A to aj voči prírode, aj voči klimatickým zmenám, ktoré sa dejú práve kvôli ignorantstvu ľudstva. Napriek tomu k nám chodí aj tak určite viac nevegánov, pretože ľudia nemusia byť vegánmi na to, aby im u nás chutilo.
Otvorené dvere si teda nájde u vás každý.
Šmak je tu pre všetkých tolerantných a nekonfliktných ľudí. A keďže sme otvorene proti rasizmu, homofóbii, proti Putinovej vojne mierenej na Ukrajine a všetkému, čo práve fašisti obľubujú - s nimi mávame častokrát aj konfrontácie.
Stalo sa aj niečo vážne?
Tento víkend (upresniť dátum) na náš podnik zaútočili slovanisti. Ukradli dúhovú vlajku a jediné, čo po nich zostalo, bol vyšúchaný hákový kríž. Takže práve títo u nás otvorené dvere nenájdu; na všetkých ostatných sa ale tešíme.
Kto všetko k vám chodí?
Chodia k nám úplne všetci, čo nás velice teší a bol to aj náš zámer. Mladí ľudia, dôchodcovia, rodiny s deťmi, partie kolegov z práce, páriky, známe osobnosti, turisti, punkáči, raperi... a každý si velice užíva nenaškrobenú atmosféru.
Keď som sa naposledy v rozhovore s majiteľom gastro prevádzky pýtal, či si od neho objednáva bagety aj Zuzana Čaputová, nečakal som, že príde kladná odpoveď. Poctila už pani prezidentka objednávkou aj vás?
Každý náš zákazník je zaujímavým už len tým, že je jedinečným. A práve prezidentku by sme tu pokojne očakávali, sme si názorovo veľmi blízki; keďže je úplne super a nehrá sa na to, že je niekým viac, tak sme názoru, že ak by o nás vedela, tak by nemala problém ísť sa ku nám najesť, ale veď uvidzíme.
Aké sú ohlasy na vaše sushi a polievky?
Podľa toho, čo počujeme a čo vidíme v recenziách, tak zatiaľ každému chutí, ale nech si každý u nás spraví svoj vlastný názor. Máme už aj zopár štamgastov, čo si vyslovenie ulietajú na polievkach.
Nejaké plány do budúcna?
Chceli by sme, hneď ako zabezpečíme základné potreby prevádzky, zaviezť také vyhaluzené teráriá s tropickými mravcami, ktoré budú prepojené trúbkami; zákazníci si tak budú môcť pozrieť, ako prenášajú potravu z jedného terária do druhého, pretože im tie trúbky pôjdu okolo stola, pri ktorom budú sedieť. Máme aj kopec ďalších nápadov, ako u nás zatraktívniť pobyt - preto je pre každého zvedavca dôležité sledovať nás aj na sociálnych sieťach.
Ponúkate aj možnosť rozvozu jedla?
Zatiaľ nie, ale máme už nejaké vízie, ktoré však bude možné aplikovať, až keď bude stabilný personál.
Počas pandémie pohoreli viaceré gastro prevádzky – rátate aj s prípadnou „gastro katastrofou“, ktorá by sa prípadne ešte mohla objaviť?
Štatisticky by bol ďalší gastro-dramenbejz veľmi nepravdepodobný, takže nám ani nenapadlo sa nad tým zamýšľať.
Zvyšovanie cien potravín a energií nie je likvidačným problémom?
Tak my sme otvorili, až keď boli všetky tieto problémy v procese riešenia - napríklad desať percentná DPH pre gastro. Takže sme pracovali už s cenami, ktoré sa tu objavili po tých najvýraznejších zvyšovaniach; a aj napriek tomu sa nám to podarilo funkčne zostaviť tak, aby to bolo priaznivé pre všetkých, ktorí majú chuť dať si u nás niečo.
Čo vás na prístupe Slovákov k zamestnancom v gastre najviac mrzí?
Skôr nás mrzí prístup zamestnancov, teda hlavne mladých ľudí.
V čom konkrétne?
Skús si ich ty sám zamestnať a uvidíš.
Skúste sa pochváliť, čím je vaša reštika výnimočná. Separovanie odpadu je už samozrejmosťou - máte aj nejaké zaujímavé projekty alebo napríklad spolupráce s lokálnymi farmármi?
OK. Spravme si pre srandu taký malý prieskum. Navštív päť gastro prevádzok a všímaj si, koľké z nich budú separovať? Pre zaujímavosť, v jednej prevádzke obchodného centra, v ktorom sme pracovali predtým, nebol donedávna ani len kôš na plasty. A keď sa mi už horko-ťažko podarilo presadiť, aby zamestnanci začali separovať, zistilo sa, že je to aj tak celé zbytočné, pretože všetko končí v jednom kontajneri.
V žiadnej práci, okrem tej poslednej, kde som si to presadil, sa nikdy neseparovalo. Zľahčovanie takej dôležitej témy nie je úplne na mieste, keď je realita taká, že sa recyklácii málokto venuje. V Šmaku sme teda patrične hrdí na to, že sa náš odpad poctivo triedi - a tu nadväzuje aj recyklovanie interiéru alebo inventáru.
Je Šmak vašim splneným snom?
No, ak si predstavím sen, je to skôr o tom, že mám dom niekde v džungli pri pláži a nemusím sa už v živote s nikým stretnúť. Toto je skôr práca ako každá iná, len si to spríjemňujeme tým, že si ju môžeme robiť podľa seba. Ale zase ten klasický dramenbejz, ktorý sprevádza všetky zamestnania, ako nespoľahlivosť zamestnancov, chodenie na úrady, platenie daní a všetky ostatné srandy sa dejú, samozrejme, aj u nás.
