Festival trval pät dní a konal sa od pondelka 27. marca v priestoroch Filozofickej fakulty UK, kultúrnom centre P*AKT, vo Foajé a Kulturák klube, kde sa odohrávala záverečná after párty.
Na spolok LIGHT* si možno ešte pamätáš z nášho predošlého článku, v ktorom sme sa bližšie pozreli na protest, ktorý spoluorganizovali na Medzinárodný deň žien. V článku sme hľadali odpoveď na to, či je MDŽ viac oslavou alebo protestom.
A LIGHT* Kvír festival nesklamal ani tentokrát - do programu nahádzal také témy, o ktorých sa na akademickej pôde (ani mimo nej) nezvykne veľa hovoriť (ak vôbec). Program bol zostavený tak, aby návštevníkom/čkám poskytol čo najširší náhľad na identitu LGBTI+ ľudí. So svojimi diskusiami, prednáškami, komunitnými podujatiami a workshopmi vyjadrovali nie len oslavu pestrosti ľudského bytia, ale prinášali aj dôležité spoločenské presahy.
Diskutovalo sa o situácii dúhových rodín na Slovensku, utečenectve queer ľudí, ale aj radostiach a starostlivosti v životoch transrodových ľudí. Najmä k poslednej menovanej diskusii prichádzalo veľa pozitívnych ohlasov. Júlia Sirotiaková, členka spolku, bola potešená hneď dvakrát: Diskusia zaplnila nielenže celú miestnosť (prišlo cez 50 ľudí), ale organizátorom/kám dodala aj „povzbudenie, že takéto veci majú zmysel“.
„Bolo pre nás dôležité, aby v tejto diskusii zazneli hlasy transrodových osôb, keďže sa zväčša stáva, že sa k téme transrodovosti vyjadrujú primárne cisrodoví ľudia,“ povedala Júlia.
Vo viacerých diskusiách na Slovensku, ktorých témou sú život a problémy trans ľudí, sa pozvaní trans ľudia musia častokrát „obhajovať a vysvetľovať“, čo vôbec znamená byť transrodovým. Čomu sa LIGHT* chcel vyhnúť. Diskusia na ich festivale bola jedinečná, keďže nie len pozvaní ľudia boli trans osobami, ale bola aj moderovaná trans nebinárnou osobou.
„Naše hosťovstvo nám rozprávalo o svojom bežnom živote, hobby, starostiach a radostiach,“ objasnil Julián Vrábel, člen spolku.
Možno si sa stretol/a s týmto tvarom slova prvýkrát - LIGHT* prispôsobil jazyk aj pre osoby, ktoré používajú stredný rod alebo množné číslo miesto bežne používaných zámen. V slovenčine totiž pri pomenúvaní zmiešaných skupín ľudí používame množné číslo mužského tvaru slova.
Festival bol zároveň otvorený aj ľuďom, ktorí sa neidentifikujú ako queer, no radi by sa v pridružených témach vzdelávali. V programe tiež vytŕčala prednáška Tadeáša Žďarského na tému rastového kapitalizmu, ekonomiky nerastu, systémovej zmeny a tradičnej maskulinity.
Pozvanie prijali aj zaujímaví hostia a hostky, ako Amnesty International Slovensko, občianske združenie Dúhové rodiny, Saplinq, PRIZMA a ďalší. V programe sa objavili taktiež výskumníci a výskumníčky z SAV a Univerzity Komenského. „Prišli za nami aj pražský a krakovský revolučný zbor a zorganizovali workshop revolučného spevu,“ doplnila Júlia.
Avšak množstvo dúhových ľudí pokope na Slovensku, žiaľ, prináša aj obavy o ich bezpečnosť. O tú sa však iniciatívne postaralo vedenie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, spomenul Julián. „V dôsledku udalostí, ktoré sa dejú či už v uliciach, v parlamente, ale aj teroristického útoku pred Teplárňou, nám vedenie zabezpečilo SBS-ku na podujatiach.“
Festival teda prebiehal hladko bez vážnejšieho narušenia. S čím sa však museli členovia a členky LIGHT*-u popasovať, boli nenávisť a pohŕdanie. Ľudia im tieto negatívne odkazy posielali v dotazníkoch, ktoré bolo potrebné vypísať pred prihlásením sa na podujatie.
LIGHT* je vďačný Filozofickej fakulte za poskytnutie svojich priestorov a pomoc s propagáciou podujatí a Univerzite Komenského za technickú podporu. Univerzita festivalu tiež pomáhala aj s propagáciou podujatí. „To, že sa festival organizoval na univerzite, dáva študentstvu signál, že aj na vysokej škole sa nájdu ľudia, ktorí ich tu chcú a v jej priestoroch sa môžu cítiť bezpečnejšie,“ podčiarkla Júlia.
Navyše aktivity Light-u dali impulz aj študentom mimo Bratislavu. Už aj študenti na Trnavskej univerzite rozbiehajú svoj queer spolok a podobné iniciatívy vznikajú aj na stredných školách (napr. na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave). Podľa Juliána sú takéto spolky prínosom aj pre samotných zamestnancov a zamestnankyne „pretože prinášajú viac priestoru pre autentickosť“. O čom svedčí aj fakt, že na podujatia LIGHT*-u chodia aj zamestnanci univerzity, ktorí im píšu a sú ochotní s nimi spolupracovať a pomáhať im.
Hlavným cieľom spolku totiž nie je provokovať, ale naopak, vytvárať prostredie, v ktorom sa zúčastnení ľudia budú cítiť byť prijatí. „Univerzitu nezaplavujeme niečím novým alebo nejakou divnou ideológiou, len chceme žiť v krajine, v ktorej sa dodržiavajú ľudské práva a festival je mini krokom k tomu,“ dodala Júlia.