Spoluzakladateľ Pixel Federation Marián Fridrich sa rozhodol odísť na sabatikal. Vedenie jednej z najpopulárnejších herných firiem na Slovensku tak spolu so Šimonom Šickom prenechali Danielovi Durankovi. Ako hovorí v rozhovore pre Brainee, nemalo zmysel posunúť mu pozíciu a zostať vo firme, pretože „akékoľvek rozhodnutie urobí, všetci budú aj tak utekať za nami”.
Fridricha, ktorý stál pri zrode najznámejších hier štúdia, sme sa pýtali, čo ho viedlo k dobrovoľnému odchodu z pozície, ako sa cíti, čím vypĺňa voľný čas a ako ho zamestnáva vlastníctvo futbalového klubu FC Petržalka. A áno, pýtali sme sa aj na to, aké hry hrá aktuálne človek, ktorý ich zároveň tvorí.
Od konca marca ste odišli na sabatikal. Čo vás k tomu viedlo?
Bola to viac-menej dohoda, ktorá dlhodobo rezonovala vo vedení, že akým spôsobom má ísť firma ďalej. Koniec covidu pre nás priniesol nové výzvy a predstavy, ako sa dajú veci robiť. Všetky IT firmy sa potýkajú s tým, ako napríklad reagovať na homeoffice či klesajúce peniaze v odvetví, ktoré doteraz 15 rokov nonstop rástlo.
Nakoniec sme sa po diskusiách, ktoré moderoval Šimon, rozhodli, že by sme chceli vyskúšať Danov variant. S ním sme sa pritom prvýkrát o pozícii CEO bavili už pred 7-8 rokmi. Vtedy povedal, že to nemá zmysel, keď tam budeme ja so Šimonom, lebo akékoľvek rozhodnutie urobí, všetci budú aj tak utekať za nami.
Teraz sa ale vytvorila taká štruktúra, že by mohol to CEO prevziať, tak som si povedal, že mu chcem dať chvíľu času. Aj sebe, nielen jemu. Ľudia vo firme majú dostatok skúseností, nápadov aj víziu, musia však dostať priestor - to je aj hlavný dôvod môjho sabatikalu.
Myslíte si, že by ste v niektorých veciach a rozhodnutiach razili iný názor ako Daniel Duranka?
Určite. Skoro vo všetkých. Naše názory sú pomerne odlišné - ale v dobrom. My sa nebijeme, normálne sa stretávame, on je tiež fitbalový fanúšik aj hráč, no na väčšinu vecí máme iný názor.
V roku 2007 ste stáli priamo pri zrode Pixel Federation. Aké ste mali pocity, keď ste po 17 rokoch zobudili s tým, že na nejaký čas nechávate ísť „svoje dieťa“ vlastnou cestou?
Nebolo to až také, pretože viem, že je to len na limitovaný čas. Keby je to navždy, tak by som možno rozprával inak. Ďalšia vec je tá, že tým ľuďom verím. To, že máme na nejaké veci iný názor ešte nič neznamená. V niečom sú múdrejší ako ja, v niektorých je to naopak. To sú dva hlavné faktory.
Nebolo to o tom, že tú firmu niekto kúpil a dotiahol manažment, ktorý som v živote nevidel, to by som mal asi iné pocity. Ale všetkých ľudí dlhé roky poznám a v nejakej dlhodobej vízii sa chcem vrátiť, len nie na manažérsku pozíciu. To zmiernilo syndrómy, že by som bol smutný, nešťastný alebo sa to snažil zvrátiť.
Je niečo, čo vám v rámci biznisu v posledných mesiacoch vôbec nechýba?
Považujem sa za tvrdohlavého kreatívca, takže mi nechýba presviedčať ľudí o tom, že môj nápad je dobrý. Tie mítingy a nekonečné vysvetľovanie, hlavne keď mi niekto nevie dať protiargument alebo sa tvári, že mi neverí a mal by som to urobiť nejako inak.
A naopak, čo vám chýba najviac?
Najviac paradoxne ľudia. Kolektív v Pixeli bol vždy veľmi dobrý, aj keď už nie je taký, ako býval na začiatku - ľudia sú starší, majú iné záujmy. Rovnako je to aj v (FC) Petržalke, kolektív je skvelý, aj keď samozrejme iný. Športovci a IT-čkári sa nedajú veľmi porovnať. Okrem toho som od toho len mesiac a pol a veľa času trávim hraním hier, takže mi nechýbajú. A keďže si koncom júna sadneme spoločne k nápadom, tak to nie je veľmi o tom, že by mi to chýbalo.
Sabatikal si mnohí predstavujú ako ničnerobenie a úplnú stopku od pracovného života. Čo predstavuje pre vás?
Veľa ľudí ide na sabatikal preto, že sa cítia vyhorení. Vtedy je samozrejme najlepšie, aby nerobili nič. Ja som si ho vybral preto, aby niekto dostal priestor. Čiže ja som si práve aktívne hľadal veci, čo budem robiť, aby mi nenapadlo, že si z nudy pôjdem pozrieť firemné čísla.
Snažil som sa vyplniť si čas tým, že sa hrám hry, hrám poker a okolo toho futbalu je pre mňa všetko nové. Potreboval som si jednoducho dopredu naplánovať, čím budem mať voľný čas vyplnený. Aktuálne veľa čítam.
Čo?
Začal som čítať od Ďura Červenáka jednu z jeho prvých sérií o Roganovi. To je deväť kníh. Mám od neho prečítaného aj Steina s Barbaričom aj Kapitána Báthoryho a povedal som si, že teraz, keď je kopec času, tak je deväťknižná séria výborná voľba.
Nie každý si môže dovoliť odísť na mesiace z pracovného kolotoča, ktorý mu zabezpečuje živobytie. Keď ste aj vy boli plne zahltený prácou – čo vám pomáhalo držať sa v rovnováhe?
Nič. Myslím si, že tam v určitých miestach žiadna rovnováha nebola. Nie som veľkým fanúšikom tých nových trendov, že 22-ročný človek má pohovor a začne mi rozprávať o work-life balanse. Za mňa sú chvíle, kedy treba zatnúť zuby, zamakať a zbytočne okolo toho neplakať. Nikdy som nemal potrebu riešiť, že „ježiši kriste, teraz nemám balans”. V tomto som stará škola, ktorá tieto veci na sebe príliš nepociťuje a ťažko sa do nich vcítim u niekoho iného.
Bill Gates vstáva o 4 ráno. Mali ste aj vy nejaké také rutiny, ktoré ste dodržiavali a máte pocit, že vám pomáhali byť produktívnejší?
Boli také rutiny, že keď sme nevedeli, ako ďalej, tak sme urobili teambuilding s nahrávaním na mobile. Ale nikdy som nemal nejaký zásadný problém s tým, že nie som produktívny. To bolo skôr o tom, že potrebujeme niečo vymyslieť, nejako sa dostať von z toho kruhu, urobiť nejaký reset, skúsiť sa na to pozrieť zvonku. Ale na toto nemám nejaký konkrétny recept - skôr som chodil o 4-tej spávať, než ako by som vtedy vstával. (smiech)
Na sabatikal nastúpil zhodou okolností pred pár týždňami aj Michal Meško – CEO Martinusu. Je to podľa vás nastupujúci trend medzi mladými podnikateľmi, ktorí vybudovali úspešné zabehnuté firmy, fičia viac menej bez nich – čo je svojim spôsobom znakom dobrého manažéra, a teraz potrebujú čas na premyslenie, čo ďalej?
To sa asi musíte spýtať ďalších ľudí a potom spriemerovať odpovede. Priznám sa, že s pánom Meškom sa poznám iba z videnia, takže neviem, aké tým sleduje ciele. Ale každý, kto dlhodobo rieši firmu, začne v nejakej fáze rozmýšľať nad tým, že už to proste takto nepôjde.
Potom je otázka, či chce človek firmu predať alebo jej zostať na blízku. Za mňa je to o tom, že keď prídete do toho bodu, tak aspoň vyskúšajme, ako by to vedelo ísť bezo mňa. Ale nemôže to byť o tom, že ide to bez vás, ale keď sa bude diať niečo dôležité, tak mi napíšte. To takto nejde.
Aj tá firma je už inde ako na začiatku, keď sme si mysleli, že urobíme pár hier a potom, keď nás to prestane baviť, tak si každý pôjde po svojom. Dnes je tam 250 ľudí a firma ďaleko prerástla to, že by mala stáť na nejakom jednom alebo štyroch zakladateľoch. Niekedy jednoducho začnete rozmýšľať nad tým, ako by veci fungovali bez vás. A je dobré, že pri takých firmách ako Pixel alebo Martinus si to môžete aj vyskúšať.
Netajíte sa tým, že do Pixel Federation sa plánujete vrátiť. Už máte predstavu, čomu by ste sa chceli venovať?
Predstavu mám, ale bude ma skôr zaujímať, čo mi Dano povie - aké veci nové vedenie zvláda a nezvláda, kde vidia rezervy a kde by som vedel pomôcť. Keby to bolo o tom, že ja mám predstavu, tak to som mu tie tri mesiace ani nemusel dávať.
Nemusel som mu ani povedať, že to je sabatikal, ale dovolenka a tuto to nejako tri mesiace riešte a potom keď sa vrátim, tak to zase bude po mojom. Ja mám nejaké oblasti, v ktorých som silný, a keď tam niekde budeme od toho konca júna vidieť prienik, tak niečo nájdeme. Ak nie, tak ideme ďalej.
V Pixeli sme vždy vedeli fungovať dynamicky, nikdy sme nemali nejaké šialené pravidlá a plány na dlhé roky, ktoré by sa potom aj tak nevyplnili všetci by sme len boli frustrovaní. Treba myslieť aj na to, že aj oni len zisťujú, že niektoré veci neboli možno tak, ako si predstavovali. Do júnového stretnutia s otvorenou mysľou a podľa toho, čo tam budem počuť, sa budem aj rozhodovať.
Pixel Federation vytvorilo viaceré herné hity. Čo sa aktuálne hráte vy?
Chvíľu som sa hral Monopoly Go! Za seba ale musím povedať, že je to ukážka toho, že keď máte dobrý brand, tak tá hra aj tak nemusí byť dobrá. Teraz sa hrám Township, tam je výborné prepojenie toho, že na mobiloch bol segment hybridných hier, kde sa spojili dva koncepty dokopy. Township aktuálne prepája štyri. Snažím sa to hrať dlhodobo, aby som videl, ako to striedajú, akú volia dynamiku.
Napríklad, keď hrám iba jeden segment, tak či mi hra dá viac ponuky alebo či viac tlačí do toho, aby som balansoval medzi segmentami. Skúšam si veci, ktoré sú z našej branže - niekedy hráte len tak a niekedy tú hru skúšam nejakým spôsobom pokaziť, aby som videl, ako sa začne správať.
Čo je pre vás momentálne najväčšou inšpiráciou?
Ja som asi nikdy nepotreboval nejaké inšpirácie. Dlhodobo vyznávam filozofiu kaizenu (zameraná na trvalé zlepšovanie vo všetkých oblastiach života, pozn. autora) a britského cyklistického tímu Sky (po novom už s názvom Ineos Grenadiers, pozn.) - oni razili to, že každý deň sa treba zlepšiť o percento. A vy si vyberiete v akej oblasti, či to dnes bude lepší spánok,viac cvičiť alebo viac času na relax, prípadne prácu. Keď máte toto, tak potom nesledujete nejaké ďalekosiahle inšpirácie.
Vašou novou vášňou sa stala FC Petržalka, v ktorej ste tretinovým vlastníkom. Pred pol rokom ste pre Hospodárske noviny uviedli, že cieľom klubu je skončiť v hornej polovici tabuľky. Momentálne je klub jednou nohou v Niké lige. Aké sú to pocity? (poznámka – FC Petržalka nakoniec do extraligy nepostúpila, v Michalovciach inkasovala dva góly)
Musím povedať, že šport prináša to, čo mi podnikanie v Pixeli nikdy nedá. A to po dobrej aj zlej stránke. Keď Pixel rástol, boli hráči a zarábali sme peniaze - tie úspechy boli malé a postupné. V športe máte zápas a ten keď vyhráte, ako keď sme postúpili do baráže, tak to sú pocity, ktoré sú chvíľkové a nárazové. To vám podnikanie nedá, najmä keď ste v segmente B2C (Business-to-Customer, pozn.).
Športový fanúšik som odmalička, tešil som sa ako päťročný, keď Petržalka vyhrávala, a tak je to aj dnes. Sú to momenty, ktoré mi Pixel nedá. Pred a počas zápasu ste nervózny, ale tam sa to odohrá a potom nejako bude. Nemyslím to v zlom, ale charakter firmy ako Pixel vám to neumožňuje.
{article}257019{/article}
Bude mať prípadný postup do extraligy vplyv na vaše rozhodovanie v júni?
Takto, ja z Pixelu peniaze dostávam a do Petržalky ich dávam. Takže ak bude Pixel nejakým spôsobom ohrozený alebo ma bude potrebovať, tak je to vzhľadom na túto finančnú rovnicu vždy priorita. Samozrejme, ak by to vyšlo tak, že môžem stráviť leto futbalom a prípravou na Niké ligu, tak by to bolo super, ale nemaľujme si vzdušné zámky, lebo ešte neviem, či to tak bude.
Viete si predstaviť, že by ste začali podnikať v úplne novom odvetví alebo priniesli nový inovatívny koncept?
Nie, ale ja viem byť spontánny, takže sa pod túto odpoveď sa nepodpisujem. (smiech) Keby vymyslím nejaký skvelý nápad, tak to nevylučujem, ale rozbiehať niečo tak veľké ako Pixel by sa mi už nechcelo, to hovorím úprimne. Skôr niečo malé, možno nie s cieľom zarobiť veľa peňazí, ale len dať nejaký zmysel môjmu voľnému času, ak mi nejaký ešte bude zostávať. To, že dostanem ešte nejaký šialený nápad, to by som vôbec nevylúčil.
