Vyhorenie sa stalo v dnešnej dobe slovom, ktoré sa skloňuje čoraz častejšie. Prvýkrát ho v roku 1974 opísal psychológ Herbert Freudenberger. Zistil, že počas dlhšieho pracovného času človek zrazu stráca schopnosť prežívať radosť. Dnes sa pod pojmom „vyhorenie“ skrýva psychický stav, ktorý sa vyznačuje duševným a emocionálnym vyčerpaním, pocitom márnosti a vytráca sa aj empatia, starostlivosť či súcit.
V roku 2019 ho aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oficiálne uznala za „syndróm“. Definovala ho ako „chronický stres na pracovisku, ktorý sa nepodarilo úspešne zvládnuť“. V súčasnosti sa tento pojem považuje za vrcholný prejav psychického utrpenia, ktorý spôsobuje „život v neskorom kapitalizme“, píše sa na portáli Vice.
Aký je rozdiel?
Ako sa ukazuje, je zrejmé, že množstvo ľudí sa jednoducho nebaví. Dokazuje to aj fakt, že fráza „som unavený“ je najvyhľadávanejšia na Google od roku 2004. Podľa nedávneho prieskumu, ktorý bol publikovaný minulý rok, je svet ešte smutnejším, vystresovanejším a unavenejším ako kedykoľvek predtým.
Ďalší prieskum, ktorý vykonala spoločnosť Future Forum zase uvádza, že vyhorenie zo stresu na pracovisku je na historicky najvyššej úrovni. Ale sme všetci skutočne vyhorení?
Nový výskum Aalto University totiž prišiel na to, že únava môže byť v skutočnosti len dôsledkom nudy. Vedúca štúdie Niina Nurmi napísala, že „očakávala, že ľudia budú zo stretnutia na diaľku v strese. Výsledok bol ale opačný.“ Prišla na to, že vyčerpanie, ktoré ľudia opisovali, nevyplývalo z toho, že by mali stres alebo boli duševne preťažení. Podľa nej vyplývalo skôr z duševného nedostatku.
K téme sa vyjadrila aj psychologička Ree Langhamová, ktorá pôsobí v spoločnosti Impulse Therapy. „Stres je zvyčajne krátkodobý a závisí od situácie. Je to akútna a okamžitá reakcia na konkrétnu úlohu a po jej dokončení sa často zmierni,“ opisuje.
„Nuda zvyčajne pramení z nedostatočnej angažovanosti a zmierňuje sa zmenou prostredia,“ dodáva. Tiež tvrdí, že vyhorenie môže vyvolať dlhodobý stres. Dôležitý je ale moment, keď sa príznaky začnú meniť z akútnych na chronické. „Stres môže viesť k hyperaktivite a naliehavým pocitom, ale vyhorenie je spojené s beznádejou a neangažovanosťou,“ vysvetľuje.
Samozrejme, to, že môžeš byť z práce vystresovaný ešte neznamená, že si automaticky aj vyhorený. Jill Cottonová, odborníčka na kariérne trendy v spoločnosti Gumtree, hovorí, že „sa môžeš nudiť, ale nemusíš byť vyhorení.“ Zároveň dodáva, že vyhorenie sa začalo najčastejšie používať práve v období pandémie covid-19.
Je však veľmi dôležité rozlišovať, či je tlak a stres len dočasný, alebo ide o skutočne chronický stav vyhorenia. „Skutočné vyhorenie je oveľa väčší problém. Môže spôsobiť ochromujúce vyčerpanie a spôsobiť úplnú neangažovanosť voči ľuďom, s ktorými pracuješ a voči úlohe, na ktorú si bol vybratý,“ vysvetľuje.
Odborníčka ponúka aj jednoduchý test, na základe ktorého môžeš zistiť, či ide skutočne o vyhorenie alebo sa len jednoducho nudíš. „Ak máš v mysli stále priestor na premýšľanie o iných veciach, je pravdepodobné, že to pre teba nie je výzvou a skôr sa len nudíš.“
Georgina Fairhallová, zakladateľka a výkonná riaditeľka spoločnosti WAC naznačuje, že k psychickej kríze môžu prispieť aj zmeny v pracovnej kultúre. „Ľudia si často sami diagnostikujú vyhorenie, hoci v skutočnosti zažívajú stres z toho, že sú neustále k dispozícii bez rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom,“ navrhuje. Je pravda, že v súčasnosti je množstvo ľudí v jednom pracovnom kolotoči a nedokážu vypnúť. Preto sa niet čomu čudovať, že sa na Googli často používa práve fráza „som unavený.“
Čo môže viesť k vyhoreniu
Mnohí zamestnanci sa musia pasovať s veľkým pracovným zaťažením. Dobra-Kiel to nazýva ako syndróm „všetko naraz“. Hovorí, že zamestnanci často neustále preskakujú z jednej úlohy na druhú, pričom si medzi tým nedoprajú žiadny čas na oddych či zotavenie.
A práve nedostatok oddychu a času na zotavenie spôsobuje, že ľudia sú čoraz viac vystresovaní a unavení, čo môže viesť k vyhoreniu. Spoločnosť MQ Mental Healts Research si nedávno dala urobiť výskum, ktorý sa zameriaval na vyhorenie a stres na pracovisku. Zistili, že každý štvrtý zamestnanec je vystavený vysokému riziku vyhorenia.
„Mnohí zamestnávatelia naďalej prehliadajú kľúčovú úlohu, ktorú pracovisko zohráva pri podpore duševného zdravia a pohody zamestnancov. Namiesto toho naďalej zameriavajú na individuálne intervencie, ktoré odstraňujú symptómy, a je oveľa menej pravdepodobné, že budú mať trvalý vplyv na zdravie zamestnancov, než na systémové riešenia,“ hovorí Kate Duckworthová.
