„Na základnej škole ma šikanovali spolužiaci. Iróniou však je, že keď som prehovorila o mojom úspechu na sociálnej sieti, boli medzi prvými, ktorí ma podporili,“ hovorí pre Brainee Kamila Kracíková.
Mala úľavy, niektorí to neakceptovali
Už na prvom stupni základnej školy si jedna z učiteliek všimla, že niečo nie je v poriadku. Poslala ju do špeciálnej poradne, kde jej urobili psychologické testy a diagnostikovali jej dyskalkúliu, dyslexiu a dysortografiu.
Kamila chodievala k špeciálnej pedagogičke v rámci školy aj súkromne. V tom čase jej rodičov vyšlo jedno „sedenie“ okolo 10 eur, pričom ich potrebovala niekoľko počas mesiaca.
Ako dieťa s poruchami učenia mala úľavy. Keď ostatní napríklad písali písomku, ona mohla odpovedať. „Neakceptovali to však všetci vyučujúci. Niektorí mi dokonca prihoršovali známku,“ spomína.
Na základnej škole ju trápila najmä angličtina. Na strednej neustále počúvala, že sa nedostane na vysokú. Kvôli poruchám učenia dokonca mala byť oslobodená od maturity z anglického jazyka, v ktorom však vynikala. „Nakoniec som mala druhý najlepší test,“ tvrdí.
Aj napriek tomu, že ju všetci odhovárali, rozhodla sa podať si prihlášku na vysokú školu. Chcela pomáhať druhým, pretože vedela pochopiť tých, ktorí trpia. Vybrala si preto odbor psychológie, kde však bola podmienka, že študenti s poruchami učenia musia kontaktovať prodekanku. „Pani mi surovo odpísala, že takáto osoba nemá šancu zvládnuť štúdium psychológie,“ približuje Kamila.
Slová, ktoré ju zaboleli
S podobnými prekážkami sa stretla pri podávaní si prihlášky na strednú pedagogickú školu. Urobila prijímacie skúšky, no na druhý deň zavolali jej mame, že musí prísť pre zápisný list, pretože neotvárajú daný odbor. Všetkých študentov vraj presúvajú na pedagogické lýceum, kde však nemôžu študovať žiaci s poruchami učenia. „Pani riaditeľka predo mnou a mojou mamou povedala, že jej škola nie je sociálny ústav. Cítila som sa zle,“ objasňuje s tým, že vďaka pomoci špeciálnej pedagogičky sa jej podarilo dostať sa na strednú pedagogickú školu v inom meste.
Zaujímavosťou však je, že na jednu strednú pedagogickú školu sa nedostala, no na vysokú školu v odbore učiteľstvo psychológie ju prijali. Tú študovala v kombinácii s anglickým jazykom. Z nej však v prvom semestri odišla, keďže fonetika a fonológia jej robili problémy. Momentálne je v treťom ročníku na ošetrovateľstve.
Zatiaľ nepracuje, no v rámci štúdia má povinnú prax. „Zadarmo ťaháme dvanástky. Máme aj nočné služby. Prax je však povinná, musí ju mať každý študent,“ dodáva s tým, že momentálne už nie je vedená ako študentka s poruchami učenia.
O poruchách sa však rozhodla prehovoriť aj na sociálnych sieťach. „Chcela som povzbudiť ľudí, aby sa nevzdávali. Vždy sa nájdu takí, ktorí ťa budú podceňovať či odsudzovať, no keď sa chce, všetko sa dá. Ja som toho príkladom,“ uzatvára Kamila.