Zdroj: Unsplash/Natracare

Dnešné menštruačné pomôcky sú úplný luxus. Pozri sa, čo predchádzalo vložkám a tampónom

Eliška Trpíšková 17.09.2021, 12:00

Kožušina, tráva alebo mach. Aj takéto materiály používali ženy počas svojich dní. Nahliadni s nami do histórie menštruačných pomôcok.

Lajkuj Brainee.sk na Facebooku

Niektorí ľudia kedysi vnímali menštruáciu ako boží trest, iní zas ako prejav najvyššej moci. Ak žena krváca, no nevykrváca úplne, ide o akýsi malý zázrak. Aj keď majú dnes ženy menštruáciu oveľa pravidelnejšie, ako pred pár storočiami a dievčatá ju dostávajú v mladšom veku, to nič nemení na fakte, že aj v minulosti sa ženy potrebovali určitým spôsobom počas menštruáciie chrániť. Počas histórie sa vývoj rôznych pomôcok významne menil a od drevených tampónov sme sa dostali až ku súčasným menštruačným kalíškom.

Ďaleká história

Všetko sa to začalo v Egypte, kde si ženy „tam dole“ prikladali počas menštruácie legendárny papyrus. Rimanky následne začali používať kusy bavlny a obyvateľky Indonézie zasa rastlinné vlákna. V starovekom Japonsku ženy na absorbovanie krvi začali používať papier a pôvodné Američanky vložky z machu, či z kože byvola. O týchto menštruačných pomôckach hovoríme ako o prvých „prírodných“ produktoch.

V Európe sa predchodcovia tampónov, ako ich poznáme dnes, objavili až na prelome 18. a 19. storočia, kedy ženy začali používať kúsky bavlny so šnúrkou, za ktorú ich mohli vytiahnuť von. Zaujímavosťou je, že tieto tampóny neslúžili na ochranu pred menštruáciou, ale pred počatím. Napustený tampón slúžil ako určitá forma antikoncepcie alebo ako liek pred zápalom intímnych partií.

Vzlykajúca žena

Oveľa pokrokovejšie boli už 80. roky 19. storočia, kedy sa tampóny objavili na trhu už ako hygienická pomôcka. Mohli si ju dovoliť však len tie najbohatšie ženy. Išlo o štyri vatové guličky napustené glycerínom zastrčené v dutej drevenej tube, pozdĺž ktorej sa tiahla šnúrka. Obyčajným ženám sa tampóny priblížili až v 30. rokoch 20. storočia zásluhou lekára Earle Clevelanda Haasa, ktorý mal už údajne dosť vzlykania svojej ženy počas jej menštruačných dní. Aj keď si svoj prelomový výrobok nechal patentovať, od konzervatívnej spoločnosti sa stretával s prevažne kritickými názormi. Ženy tento tampón používali ako pomôcku, ktorá spôsobovala okrem iného rozkoš.

Zdroj:  Pexels/Sora Shimazaki

Syndróm toxického šoku

Ostatné ženy však ešte stále uprednostňovali vlastnoručne vyrobené tampóny pred tými z drogérie. Vyrábali si ich z materiálov ako bavlna, vata či z rôznych iných látok, ktoré dobre sali tekutiny. V 70. a 80. rokoch 20. storočia vypukol v súvislosti s tampónmi obrovský škandál – ženy totiž zomierali na syndróm toxického šoku. Ten vznikal ako výsledok toho, že si tento tampón nechávali zavedený príliš dlho, z čoho okamžite vznikla bakteriálna infekcia. Výrobcovia sa tohto problému obávajú dodnes, a preto je upozornenie na vznik tohto vážneho ochorenia súčasťou príbalového letáku každého balenia.

Čo sa vložiek týka, tie sa komerčne začali predávať v roku 1896. Revolučným produktom bol hygienický obrúsok od značky Lister’s Towels, ktorý začali dávať tehotným ženám pred pôrodom a pôvodne mal byť použitý na absorbovanie krvi po pôrode. Čerstvé mamičky však neskôr prišli nato, že tieto vložky sú užitočné aj počas menštruácie a požiadali výrobcov, aby ich začali predávať ako samostatný produkt.

Vložky pripnuté k opasku

Keďže v 17. storočí boli menštruačné nohavičky tabu, ženy si pomáhali kúskami tých najrôznejších látok a materiálov. Okrem kožušiny pri menštruácii zvykli siahnuť taktiež po mechu, tráve či jednoducho využili to, čo mali na sebe a pokojne „vykrvácali“ do svojho oblečenia. Predchodkyne dnešných vložiek mali „zabudované“ v širokých sukniach alebo v špeciálnych košeliach, ktoré za vrstvili a zaväzovali medzi nohami. V roku 1805 sa na trhu objavil „odev na nohy,“ ktorý ženy takmer úplne vyslobodil. Išlo o široko strihané nohavice siahajúce až po kolená či dokonca kotníky. Pripomínali voľné háremové nohavice. Čo sa menštruačných vložiek týka, tie si ešte stále ženy vyrábali doma. Použili k tomu staré oblečenie alebo bavlnené látky na detské plienky a handmade vložky boli na svete!

Zdroj:  Pexels/Anna Shvets

Míľnikom pre menštruačné pomôcky bola prvá svetová vojna. Vtedy si francúzske sestričky všimli, že celulóza, ktorú používali ako bandáž dokáže perfektne absorbovať krv. Dokonca lepšie ako samotná bavlna. Výrobcovia sa tejto myšlienky ihneď chopili a na trhu sa objavila prelomová značka s názvom Kotex. Narozdiel od Lister’s Towels však vložky od Kotexu museli byť pripevnené k menštruačnému opasku hákmi alebo štipcami. Samostatne totiž nedržali.

Otázka panenstva

Napriek tomu, že tampóny boli oficiálne dostupné od roku 1930, mnoho žien stále používalo vložky pripnuté na menštruačné opasky. Tieto vložky boli údajne oveľa vhodnejšie pre nevydaté ženy. Spoločnosť a dievčatá samotné si vtedy mysleli, že tampóny môžu poškodiť ich panenskú blanu. Značka Pursettes vtedy dokonca prišla s inovatívnymi tampónmi, ktoré boli jednoduchšie na aplikáciu a mohli ich používať aj slobodné ženy.

V roku 1969 došlo k jednej z najväčších zmien vôbec. Firma Stayfree vytvorila maxi vložku s lepiacim pásikom. Teraz už ženy nepotrebovali žiadny opasok s vložkou, ktorý museli nosiť pod spodnou bielizňou! Jednoducho si zobrali vložku, prilepili si ju a tá poslušne vydržala na jednom mieste pomerne dlhý čas. Tampóny sa v tom čase stali populárnejšími. Prieskumy ukázali, že v roku 1980 ich používalo až 70% žien.