💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Artemis II má byť prvá pilotovaná misia k Mesiacu od roku 1972.
- Nepôjde ešte o pristátie, ale o kľúčovú generálku na ďalšie lunárne misie.
- Návrat ľudí k Mesiacu celé roky brzdili najmä politika, peniaze a meniace sa priority.
- Artemis je dôležitá nielen pre vedu, ale aj pre nové súperenie veľmocí vo vesmíre.
Nie je to návrat na Mesiac v štýle starých učebníc, kde sa zapichne vlajka, odfotí pár topánok v prachu a ide sa domov. Artemis II má byť prvá pilotovaná cesta NASA k Mesiacu od roku 1972, a preto okolo nej visí zvláštny mix nostalgie, nervozity a pocitu, že sa začína nová vesmírna éra, píše CNN.
Ak všetko vyjde, štvorica astronautov poletí v lodi Orion okolo Mesiaca a vráti sa späť na Zem. Nepôjde ešte o pristátie, ale o generálku na ešte väčší návrat. A práve to je na celej misii zaujímavé - Artemis nie je retro atrakcia pre fanúšikov Apolla, ale test toho, či ľudia vedia znova fungovať ďalej od Zeme.
Prečo je z Artemis II taký veľký moment
NASA plánuje štart na 1. apríla o 18 :24 amerického východného letného času (2. apríla o 00 :24 SELČ). Podľa všetkého vyzerá systém krátko pred pokusom o štart pripravený. Predpoveď zároveň dáva 80-percentnú šancu priaznivého počasia. „Práve sme uzavreli revíziu misie dva dni pred štartom a tím dal zelenú pokračovať smerom k plánovanému pokusu o štart 1. apríla,“ povedal pridružený administrátor NASA Amit Kshatriya.
Na palube budú Reid Wiseman, Victor Glover, Christina Koch a kanadský astronaut Jeremy Hansen. Ich cesta má trvať 9 dní a 1 hodinu a loď pri nej preletí takmer 700-tisíc míľ, teda približne 1,13 milióna kilometrov. Ak odštartuje načas, obletí odvrátenú stranu Mesiaca a 10. apríla pristane v Tichom oceáne pri pobreží Kalifornie.
Najdôležitejšie však je, že ľudia sa po viac ako 50 rokoch opäť dostanú do blízkosti Mesiaca. Naposledy tam boli astronauti misie Apollo 17 v 1972. Artemis II je preto niečo ako skúška dospelosti pre celý program. Raketa Space Launch System, skrátene SLS, je obrovská nosná raketa, ktorá má dostať loď Orion do hlbokého vesmíru, čiže oveľa ďalej než na bežnú obežnú dráhu Zeme. Orion je zas kapsula, v ktorej posádka poletí, bude v nej žiť, jesť, spať aj zvládať návrat domov.
Prečo sme sa na Mesiac nevrátili už dávno?
Otázka, ktorú si kladie skoro každý, je jednoduchá - ak to ľudia dokázali už v 1969, prečo sme sa tam nevrátili skôr? Odpoveď je menej filmová, než by si čakal. „Krátka odpoveď na túto otázku je politická vôľa,“ povedala historička vedy a techniky Teasel Muir-Harmony.
Inak povedané, misie na Mesiac nie sú len o motoroch, počítačoch a astronautoch. Sú aj o tom, či vlády dokážu roky tlačiť rovnaký cieľ, aj keď sa menia prezidenti, priority a rozpočty. Presne to dlhé desaťročia chýbalo. Jeden prezident chcel Mesiac, ďalší vesmírnu stanicu, ďalší asteroid a ďalší zase návrat na Mesiac. Veľké plány sa tak opakovane rozbehli a zase zabrzdili.
To je aj dôvod, prečo Artemis nepôsobí ako samozrejmosť, ale skôr ako projekt, ktorý sa musel doslova prebiť cez politické zmeny. Casey Dreier z organizácie The Planetary Society to vystihol celkom presne: ide o „najúspešnejší mesačný program, aký Spojené štáty za posledné desaťročia mali, pretože stále existuje“.
Prečo Artemis nie je Apollo 2.0?
Na prvý pohľad to vyzerá podobne. Ľudia letia k Mesiacu, svet to sleduje a všetko sprevádza obrovská dávka národnej prestíže. Lenže Artemis má iný cieľ. Apollo bolo hlavne o tom dostať človeka na Mesiac ako symbol víťazstva v studenej vojne. Artemis má byť začiatok systému, v ktorom sa na Mesiac nebude chodiť raz za generáciu, ale opakovane.
Aj technika je niekde inde. Počítače v Orione sú podľa dodaného textu 20-tisíckrát rýchlejšie a majú 128-tisíckrát viac pamäte než stroj, ktorý navigoval Apollo. Posádka má viac priestoru, lepšie zázemie a dokonca aj normálnejšiu toaletu, čo znie ako detail, ale pri niekoľkodňovom lete je to rozdiel medzi hrdinským mýtom a reálnym životom vo vesmíre.
Dôležité je aj to, že Artemis nechce skončiť pri efektných záberoch. Cieľom NASA je vybudovať infraštruktúru, teda technické zázemie, ktoré raz umožní dlhšie pobyty na Mesiaci. To zahŕňa pristávacie moduly, obytné priestory aj hľadanie zdrojov, napríklad vody v oblasti mesačných pólov.
Ako bude vyzerať život na palube?
Znie to futuristicky, ale časť misie bude prekvapivo pripomínať kempovanie v extrémnych podmienkach. Posádka nebude mať chladničku ani sporák, takže jedlo musí vydržať celé týždne a zároveň sa dať pripraviť rýchlo a čisto. To je dôležité, pretože v mikrogravitácii, teda v stave veľmi slabej tiaže, sú aj omrvinky problém.
Na misii poletí aj 189 rôznych jedál a nápojov, viac než 10 druhov nápojov, 5 typov pálivých omáčok a 58 tortíl. Práve tortily sú vo vesmíre obľúbené, lebo sa nedrobia tak ako chlieb. Jedlo sa bude ohrievať v malom ohrievači a niektoré pokrmy sa doplnia vodou z palubného zásobníka.
Aj to je jedna z pekných drobností misie Artemis. Nie je to len príbeh o tom, ako sa dostať k Mesiacu, ale aj o tom, ako tam cestovať tak, aby sa posádka nezbláznila, nevyčerpala a dokázala spolu fungovať ako tím.
Nové preteky o Mesiac
V pozadí celej misie nie je len veda, ale aj geopolitika, teda súperenie štátov o vplyv a pozíciu vo svete. Kedysi Američania súťažili so Sovietskym zväzom. Dnes sa často hovorí najmä o Číne. Aj preto sa Artemis nevníma len ako vedecký projekt, ale aj ako odkaz - kto bude pri Mesiaci prvý, ten môže určovať pravidlá ďalšej éry vesmíru.
Práve preto Artemis II sleduje toľko ľudí, ktorí by inak štart rakety odignorovali. Nejde len o ďalší prenos z kozmodrómu. Je to moment, keď sa rozhoduje, či sa návrat ľudí k Mesiacu konečne zmení z veľkého sľubu na realitu.
