💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Dni na Zemi sa predlžujú približne o 1,33 milisekundy za storočie.
- Topiace sa ľadovce presúvajú hmotu planéty a spomaľujú jej rotáciu.
- Vedci tvrdia, že ide o jeden z najrýchlejších takýchto procesov za 3,6 milióna rokov.
- Aj drobná zmena môže narušiť satelity, navigáciu a komunikačné systémy.
Keď sa ráno zobudíš, deň má stále rovnakých 24 hodín. No z pohľadu fyziky to už nie je úplne pravda. Zem sa totiž začína otáčať o niečo pomalšie - a jeden z dôvodov môže byť klimatická zmena spôsobená človekom, píše portál ScienceAlert.
Malá zmena, citeľné následky
Podľa nového výskumu sa dĺžka dňa momentálne predlžuje približne o 1,33 milisekundy za každé storočie. Milisekunda je tisícina sekundy, takže ide o extrémne malú hodnotu. Vedci však upozorňujú, že aj takáto drobná zmena môže mať v budúcnosti citeľné dôsledky.
Ak bude tento trend pokračovať, v priebehu tohto storočia môže mať klimatická zmena väčší vplyv na dĺžku dňa než gravitácia Mesiaca, ktorá rotáciu Zeme ovplyvňuje prirodzene. Výskum pripravili geovedci z University of Vienna a ETH Zurich a publikovali ho v magazíne Journal of Geophysical Research: Solid Earth.
Mikroskopické fosílie ako klimatická kronika
Vedci sa pri výskume opreli o zvláštne mikroskopické organizmy nazývané foraminifery (dierkavce). Ide o jednobunkové morské tvory, ktoré si okolo seba vytvárajú schránky z minerálov nachádzajúcich sa v morskej vode. Tieto organizmy existujú už viac než 500 miliónov rokov, takže ich fosílie sú pre vedcov doslova archívom dávneho podnebia.
„Z chemického zloženia fosílií dierkavcov môžeme zistiť výkyvy hladiny mora a potom matematicky odvodiť zodpovedajúce zmeny v dĺžke dňa,“ vysvetľuje klimatický vedec a geofyzik Mostafa Kiani Shahvandi z University of Vienna.
Jednoducho povedané - keď sa mení množstvo vody v oceánoch alebo poloha ľadovcov, mení sa aj rozloženie hmoty planéty. A to ovplyvňuje spôsob, akým sa Zem otáča.
Efekt krasokorčuliara
Topiace sa ľadovce presúvajú obrovské množstvo hmoty z polárnych oblastí smerom k rovníku. Planéta sa tým mierne „nafúkne“ v strede, podobne ako lopta, ktorá je najširšia v oblasti rovníka.
Vedci tento efekt prirovnávajú ku krasokorčuliarovi. Keď korčuliar pritiahne ruky k telu, začne sa otáčať rýchlejšie. Keď ich naopak roztiahne, rotácia sa spomalí. Presne niečo podobné sa deje aj so Zemou. Zmena tvaru planéty teda spomaľuje jej rotáciu.
Najrýchlejšia zmena za milióny rokov
Vedci porovnali dnešné tempo zmien s údajmi za posledné takmer 4 milióny rokov. Na analýzu použili aj pokročilý model umelej inteligencie, ktorý dokáže pracovať s nepresnými paleoklimatickými údajmi. Výsledok je prekvapujúci.
„Tento rýchly nárast dĺžky dňa naznačuje, že tempo modernej klimatickej zmeny je bezprecedentné minimálne od konca pliocénu pred 3,6 milióna rokov,“ hovorí Bendikt Soja, profesor vesmírnej geodézie na ETH Zurich. Planéta sa tak v dôsledku klimatických zmien mení rýchlejšie než v takmer celej nedávnej geologickej histórii.
Moderný svet potrebuje extrémne presný čas
Na prvý pohľad sa môže zdať, že zmena o tisíciny sekundy je úplne zanedbateľná. Lenže moderný svet stojí na extrémne presnom meraní času. Aj takáto malá odchýlka môže postupne ovplyvniť satelitné navigačné systémy, vesmírne sondy alebo globálne komunikačné siete.
Niektoré pesimistickejšie modely dokonca naznačujú, že ku koncu 21. storočia by sa dĺžka dňa mohla predlžovať až o 2,62 milisekundy za storočie. „Len raz, približne pred 2 miliónmi rokov, bola rýchlosť zmeny dĺžky dňa podobná. Nikdy predtým ani potom však planétarny ‘krasokorčuliar’ neroztiahol ruky tak rýchlo ako medzi rokmi 2000 a 2020,“ hovorí Kiani Shahvandi.
Z vedeckého pohľadu je fascinujúce, že ľudstvo dokáže nepriamo ovplyvniť rotáciu celej planéty. Z praktického hľadiska je to však ďalší signál, že klimatická zmena zasahuje Zem hlbšie, než sme si ešte nedávno mysleli.
