? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Mimozemské civilizácie môžu existovať, ale možno sa s nami rozhodli nekomunikovať.
- Vedec Erik Geslin tvrdí, že „veľké ticho“ nemusí znamenať absenciu života.
- Pokročilé civilizácie by nás mohli najprv dlho pozorovať, než by sa rozhodli nadviazať kontakt.
- Ľudstvo môže z ich pohľadu pôsobiť technologicky zaujímavo, ale ekologicky nestabilne.
V roku 1961 americký astronóm Frank Drake zobral kriedu, pristúpil k tabuli a vytvoril dnes už legendárnu rovnicu. Jej cieľ bol jednoduchý, no zároveň fascinujúci - odhadnúť, koľko inteligentných civilizácií by mohlo existovať v našej galaxii, píše portál Space.
Drakeova rovnica sa snaží vypočítať, koľko mimozemských spoločností by mohlo byť schopných komunikácie. O desaťročie skôr však fyzik Enrico Fermi položil ešte provokatívnejšiu otázku. Ak je vesmír taký obrovský a plný hviezd, kde sú všetci? Tento problém dnes poznáme ako Fermiho paradox.
Desiatky rokov vedci skúšajú rôzne vysvetlenia. Program SETI, teda hľadanie mimozemskej inteligencie, kombinuje teleskopy, pokročilé algoritmy aj trpezlivé počúvanie signálov z vesmíru. No možno je problém inde. Možno nás nikto nekontaktuje nie preto, že by tam nikto nebol, ale preto, že sa s nami jednoducho nechcú baviť.
Veľké ticho nemusí znamenať prázdny vesmír
Práve takúto hypotézu predstavil Erik Geslin, docent interaktívnych médií na Noroff University College v Nórsku. Vo svojej novej vedeckej práci sa zamýšľa nad otázkou, ktorá ide ešte ďalej než Drakeova rovnica.
„Moja práca sa pýta, či by s nami vôbec chceli hovoriť,“ povedal Geslin pre portál Space. „To, čo nazývame ‚veľké ticho‘, nemusí odrážať absenciu civilizácií, ale ich odmietnutie.“
Podľa jeho úvahy by civilizácia schopná medzihviezdneho cestovania mohla byť zároveň taká vyspelá, že už dávno prekonala fázu dobývania, nadmernej spotreby a ekologickej sebadeštrukcie. Inak povedané, možno by nás nepovažovala za ideálneho partnera na rozhovor.
„Pokročilé mimozemské civilizácie nemusia byť plaché, môžu byť jednoducho opatrné,“ vysvetlil Geslin. „Ak sú biocentrické alebo ekocentrické, ľudstvo im zatiaľ nemusí pripadať ako bezpečný partner pre kontakt.“
Planéta pod dohľadom
Z tohto pohľadu by mimozemské civilizácie mohli veľmi dobre chápať riziká spojené s kontaktom s ľudstvom. Naša civilizácia je stále výrazne antropocentrická, silne orientovaná na zdroje a často konfliktná.
„To, čo interpretujeme ako ticho, nemusí byť strach, ale opatrnosť,“ vysvetľuje Geslin. „Možno dokonca určitá forma etického zdržania sa zásahu. Ich správanie by sa mohlo podobať princípu nezasahovania.“
Zatiaľ čo oni možno váhajú, ľudstvo sa už desaťročia snaží nadviazať kontakt. Do vesmíru vysielame rádiové signály, počúvame vzdialené hviezdy a dokonca sme poslali správy „pre tých druhých“ na palube sond Pioneer a Voyager. To však ešte neznamená, že z vonkajšieho pohľadu pôsobíme ako mierumilovná civilizácia.
„Posielanie priateľských správ automaticky neznamená, že ako civilizácia vyzeráme priateľsky,“ povedal Geslin. „Pokročilá spoločnosť by nás pravdepodobne najprv dlho pozorovala, než by zvážila akúkoľvek interakciu.“ Podľa neho by mohli analyzovať naše médiá, filmy, hry či sociálne siete. To všetko totiž prezrádza, akí skutočne sme.
Technologicky šikovní, ale problémoví
Stačí sa podľa Geslina pozrieť na stav našej planéty a spôsob, akým sa správame k vlastnej biosfére. „Naše signály by mohli odhaliť druh, ktorý je vynaliezavý a technologicky kreatívny, ale zároveň ekologicky nestabilný a často deštruktívny voči svojmu prostrediu aj voči sebe navzájom,“ vysvetlil.
Práve preto navrhuje do Drakeovej rovnice pridať nový faktor. Nazýva ho faktor ochoty nadviazať kontakt. „Moja práca skúma inú otázku: aj keby existovali, chceli by s nami komunikovať?“ povedal Geslin. „Odpoveď môže závisieť nielen od technologickej úrovne civilizácie, ale aj od jej kognitívnej, etickej a ekologickej vyspelosti - a od tej našej.“
Zvedavosť môže nakoniec vyhrať
Aj napriek tomu existuje jeden silný protiargument. Zvedavosť. Technologický pokrok je úzko spojený s túžbou objavovať neznáme. História ľudstva je plná expedícií, riskantných objavov a snahy pochopiť vesmír.
„Je možné, že niektoré civilizácie sa nakoniec rozhodnú, že potenciálne výhody kontaktu prevážia nad rizikami,“ vysvetľuje Geslin. „Objavovanie vždy zahŕňa určitú mieru neistoty.“
Sám však pripúšťa, že civilizácie schopné prežiť dostatočne dlho na to, aby zvládli medzihviezdne cestovanie, by mohli mať extrémne silné povedomie o ekologickej rovnováhe a krehkosti systémov. Ak je to tak, výber partnerov na komunikáciu by robili veľmi opatrne.
Možno teda nie sme vo vesmíre sami. Možno nás len niekto sleduje - a zatiaľ sa rozhodol mlčať. Výskum Erika Geslina s názvom Incorporating an exopsychological biocentric contact-willingness factor into the Drake Equation vyjde v augustovom vydaní magazínu Acta Astronautica.
