? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Vedci hlásia prvú možnú priamu detekciu temnej hmoty.
- Zaznamenali gama žiarenie so závratnou energiou smerujúce k centru Mliečnej dráhy.
- Signál sa zhoduje s predpoveďami o „samozničujúcich sa“ časticiach WIMP.
- Objav musí potvrdiť viac dát, no ak je pravdivý, prepíše učebnice fyziky.
Predstav si, že 85 percent všetkého materiálu okolo nás je vlastne neviditeľých. Žiadne svetlo, žiadna farba, žiadna stopa. A predsa tu je. Temná hmota bola doteraz jednou z najväčších kozmických záhad, píše portál Space.
Vedci ju roky „videli“ len nepriamo - podľa toho, ako ťahá galaxie gravitáciou. Teraz sa to však môže po prvý raz v histórii zmeniť.
Ako sme vôbec prišli na to, že temná hmota existuje
Celý príbeh začal v roku 1933, keď astronóm Fritz Zwicky zistil, že galaxie v zoskupení Coma sa správajú, akoby ich držalo pokope niečo, čo nevidíme. Neskôr, v 70. rokoch, Vera Rubin pri štúdiu rotácie galaxií našla ďalší kľúčový dôkaz - okraje galaxií sa točili rovnako rýchlo ako ich centrá, čo by bolo možné len vtedy, ak by masa galaxií bola rozmiestnená ďaleko za hranicami toho, čo vidíme.
Neboli to priame pozorovania, ale dedukcie. Temná hmota sa totiž nespráva ako normálna hmota - neodráža, nepohlcuje a ani nevyžaruje svetlo. Ale existovala jedna teoretická možnosť, ako ju „uvidieť“: ak by sa jej častice navzájom zničili, podobne ako hmota a antihmota, a vypustili pritom gama žiarenie. A práve toto sa zrejme stalo.
Fermiho teleskop a signál z centra Mliečnej dráhy
Tím Tomonoriho Totaniho z Tokijskej univerzity nasmeroval Fermiho gama observatórium NASA na oblasť, kde by sa temná hmota mala zhromažďovať najviac, do jadra našej galaxie.
A výsledok? „Zaznamenali sme gama lúče s energiou 20 gigaelektrónvoltov, smerujúce v halovitej štruktúre k centru Mliečnej dráhy,“ uviedol Totani o štúdii, ktorá bola publikovaná v magazíne v Journal of Cosmology and Astroparticle Physics. „Tento komponent gama žiarenia úzko zodpovedá tvaru očakávaného pre halo temnej hmoty.“
Ešte dôležitejšie je, že energia signálu sedí s predpoveďami častíc WIMP, teda hypotetických „slabo interagujúcich masívnych častíc“, ktoré by mali mať približne 500-násobok hmotnosti protónu.
Objav desaťročia?
„Ak je to správne, bolo by to prvýkrát, čo ľudstvo ‘videlo’ temnú hmotu. A vyzerá to tak, že ide o novú časticu, ktorá nie je súčasťou štandardného modelu fyziky,“ dodáva Totani.
Hoci je tím presvedčený, vedecká komunita potrebuje viac dát. Temná hmota je príliš veľká a príliš dôležitá vec na to, aby sme ju označili za vyriešenú skôr, ako bude istota nepriestrelná. „Toto môže byť potvrdené, keď sa nazbiera viac dát,“ uzatvára Totani. „Ak sa to podarí, dôkazy budú ešte silnejšie.“