Toto zistenie by mohlo uzavrieť dlhú vedeckú dišputu o tom, či je mesačné jadro pevné alebo roztavené, a zároveň nám pomôcť lepšie pochopiť históriu Mesiaca, ba dokonca aj celej Slnečnej sústavy, informuje portál ScienceAlert na základe štúdie publikovanej v časopise Nature.
„Naše výsledky,“ píše tím vedený astronómom Arthurem Briaudom z Francúzskeho národného centra pre vedecký výskum, „spochybňujú doterajšie predstavy o vývoji mesačného magnetického poľa vďaka preukázaniu existencie vnútorného jadra a podporujú scenár globálneho prevracania plášťa, ktorý prináša významné poznatky o časovej osi mesačného bombardovania počas prvých miliárd rokov rokov Slnečnej sústavy.“ Ich výsledky tak dokazujú existenciu pevného vnútorného jadra a zároveň podporujú teóriu, že kedysi dávno sa mesačný plášť doslova prevrátil naruby.
Ako sa vedci „pozerajú“ dovnútra Mesiaca?
Najlepšie pomocou seizmických dát, podobne ako keď lekár používa ultrazvuk, ibaže pre planéty. Vlny z mesačných otrasov odhaľujú, čo sa deje pod povrchom.
Máme síce mesačné seizmické dáta zozbierané misiami Apollo, no ich rozlíšenie je príliš nízke na presné určenie stavu vnútorného jadra. Vieme, že existuje vonkajšie tekuté jadro, no jeho obsah a presná štruktúra sú stále predmetom diskusií. Modely tak s pevným vnútorným jadrom, ako aj modely s úplne tekutým jadrom fungujú s údajmi Apollo rovnako dobre. A práve to je problém, ktorý chcel Briaudov tím zmeniť.
Veľká rekonštrukcia mesačného vnútra
Vedci preto spojili údaje z viacerých zdrojov:
- merania z vesmírnych misií,
- experimenty mesačného laserového merania vzdialenosti,
- aj detaily o deformácii Mesiaca spôsobenej gravitáciou Zeme.
Z týchto informácií vytvorili podrobný profil jeho hustoty, vzdialenosti a fyzického správania. Potom testovali modely s rôznymi typmi jadier a hľadali ten, ktorý najlepšie sedí s realitou.
Mesiac má jadro takmer ako Zem
Modely ukázali, že v mesačnom plášti stále existuje hlboké vnútorné prevracanie materiálu. Hustejší materiál klesá, ten ľahší zasa stúpa. Toto sa už roky spája s chemickými zvláštnosťami v jeho sopečných oblastiach. Výskum potvrdil, že táto teória dáva zmysel.
Tím tiež prišiel s ďalším úžasným zistením: že mesačné jadro je veľmi podobné jadru Zeme: má tekuté vonkajšie jadro a pevné vnútorné jadro.
Vonkajšie má polomer približne 362 kilometrov, vnútorné 258 kilometrov, teda asi 15 percent polomeru Mesiaca. Hustota vnútorného jadra je 7 822 kilogramov na meter kubický, čo je takmer ako čisté železo.
Zaujímavé je, že už v roku 2011 dospela planetárna vedkyňa NASA Renee Weber k veľmi podobným hodnotám. Spolu s tímom našli dôkazy o pevnom vnútornom jadre s polomerom asi 240 kilometrov a hustotou približne 8 000 kilogramov na meter kubický. Navyše nový výskum jej výsledky elegantne potvrdil.
Mesiac mal kedysi silné magnetické pole, ktoré začalo slabnúť pred 3,2 miliardami rokov. A keďže magnetické pole vzniká v pohybujúcom sa jadre, pochopenie jeho štruktúry je kľúčom k tomu, prečo toto pole zmizlo.
A keďže ľudia sa plánujú na Mesiac vrátiť už v blízkej budúcnosti, možno nebudeme musieť pridlho čakať na ďalšie seizmické potvrdenia týchto zistení.