Bizarný trest pre najhorších zločincov? Astronóm skúmal, či by bolo možné zloduchov poslať raketou rovno do Slnka

? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:

• Zdvihnúť raketu zo Zeme je jedna vec, trafiť ňou Slnko úplne iná.
• Aj keď ju nasmeruješ priamo na hviezdu, minie ju o 100 miliónov kilometrov.
• Aby to fungovalo, musí raketa letieť opačným smerom, než sa Zem pohybuje.
• Najrýchlejšie sondy v histórii na to stále nestačia.

Myšlienka je jednoduchá - čo keby sme „zlých ľudí“ vystrelili do Slnka? Jednoduchý, horúci a vraj čistý trest. Ale ako pripomína asociovaný profesor astronómie na Monash University Michael JI Brown, celé to „znie jednoducho“, no „môže byť oveľa ťažšie, než si myslíte.“ A dôvod? Fyzika, ktorá vždy zničí zábavu, píše portál The Conversation.

Astronauti uviazli vo vesmíre a nevedia sa dostať späť na Zem. Nestalo sa to prvýkrát, paradoxne za to môže práve ľudstvo

Problém číslo 1: Zem ti pokazí cieľ

Najprv musí raketa prekonať gravitáciu Zeme. To je minimálne 11 kilometrov za sekundu. Ale ani po takomto výkone si nevyhral. Brown upozorňuje, že „výsledky sú, úprimne povedané, sklamaním.“ Aj keď namieriš raketu priamo na Slnko, minie ho takmer o 100 miliónov kilometrov.

Prečo? Lebo Zem sa okolo Slnka rúti rýchlosťou približne 30 kilometrov za sekundu. A raketa si tento orbitálny švih nesie so sebou. „Keď naša raketa opustí blízkosť Zeme, pohybuje sa okolo Slnka rýchlejšie, než smerom k nemu,“ vysvetľuje Brown. Výsledok? Krásna eliptická dráha, ktorá Slnku len zamáva z diaľky.

Problém číslo 2: Musíš letieť proti Zemi

Aby si raketu skutočne poslal do srdca hviezdy, musíš vymazať rýchlosť Zeme. To znamená jedinú vec - raketa musí vyletieť opačným smerom, než sa Zem pohybuje, a to rýchlosťou minimálne 32 kilometrov za sekundu.

Keď to zvládne, „Slnko si ju vtiahne neodvratne dovnútra,“ píše Brown. Cesta by trvala asi 10 týždňov, teda dosť času na premýšľanie o životných rozhodnutiach.

Problém číslo 3: Technológie stále nemáme

Najrýchlejšia vec, ktorú ľudstvo kedy vystrelilo, bola NASA sonda New Horizons v roku 2006. Tá dosiahla maximálnu štartovaciu rýchlosť 16,26 kilometra za sekundu, teda len polovicu toho, čo potrebujeme na doručenie nášho imaginárneho zloducha.

Riešenie: Gravitačný „ping-pong“ cez planéty

Brown však dodáva, že teoreticky by to šlo. „Môžeme použiť rovnaký proces, aby sme dostali nášho zloducha do Slnka,“ opisuje. Stačí využiť planéty ako obrovské gravitačné trampolíny. Sonda New Horizons to urobila pri Jupiteri v roku 2007: obletela ho a zrýchlila o ďalších 14-tisíc kilometrov za hodinu.

Mladí sú v šoku, objavujú príbeh Lajky: Čo sa v skutočnosti dialo s prvým psom vo vesmíre?

Rovnaké gravitačné triky by postupne ohli dráhu a zrýchlili raketu tak, aby nakoniec padla do Slnka. Až budú rakety silnejšie a fyzika milosrdnejšia, možno dostaneš vesmírnu verziu „hlbokého južného exilu“. Zatiaľ však platí, že to neznie tak jednoducho, ako to vyzerá v mémoch či v Simpsonovcoch, kde raz niečo podobné skúsili.