💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Mimozemské civilizácie mohli vyslať sondy, ktoré sa samy rozmnožujú a skúmajú galaxiu.
- Niektoré z nich sa podľa profesora Elleryho môžu nachádzať aj v našej slnečnej sústave.
- Najväčšiu šancu ich odhaliť máme na Mesiaci, v páse asteroidov a Kuiperovom páse.
- Vedec navrhuje, aby SETI viac hľadalo technosignatúry týchto sond než mimozemské rádiové signály.
Myšlienka „univerzálneho konštruktora“, teda stroja schopného vytvárať svoje kópie, sa zrodila už v roku 1949, keď ju na prednáškach predstavil slávny matematik John von Neumann. Odvtedy sa táto teória objavuje aj v kontexte hľadania mimozemského života (SETI), píše portál Universe Today.
Ak by pokročilá civilizácia dokázala vytvoriť samoreplikujúce sa sondy, stačilo by vypustiť len niekoľko z nich, a v priebehu miliónov rokov by mohli preskúmať celú galaxiu.
Možno sú už tu
Profesor Alex Ellery z Carleton University sa tejto myšlienke venuje dlhodobo. V najnovšom výskume tvrdí, že takéto „von Neumannove sondy“ sa možno už nachádzajú v našej slnečnej sústave. A mohli by byť stále aktívne.
„Slnečná sústava je obrovská a väčšina z nej je nepreskúmaná. Tieto sondy by mohli byť všade – v kráteroch na Mesiaci, v páse asteroidov či v Kuiperovom páse,“ povedal Ellery pre portál Universe Today. V Kuiperovom páse sa pritom nachádza viac než 100 miliónov objektov, no preskúmali sme len dva. Jeden z nich mal extrémne nezvyčajný tvar.
Prečo by mimozemšťania posielali sondy?
Podľa Elleryho je motivácia jednoduchá - prežitie. Pokročilé civilizácie môžu chcieť uniknúť pred zánikom svojej hviezdy, hľadať nové zdroje, alebo získať informácie o možných hrozbách. „ET sondy by boli poháňané snahou prežiť vo svojom prostredí, či už ide o životnosť hviezdy, tektonickú aktivitu alebo vojenské zistenia,“ vysvetľuje Ellery.
Na rozdiel od živých organizmov by tieto sondy nemali obmedzenia, keďže nepotrebujú potravu, kyslík ani oddych. Dokázali by odolávať veľkým preťažením, zbierať suroviny z asteroidov a postupne sa rozmnožovať.
Ako by vyzerali a čo by robili
Ellery opisuje šesť fáz, ktorými by sa tieto samoreplikujúce sondy pravdepodobne riadili:
- Zber surovín - využívali by asteroidy a mesiace ako zdroj kovov a minerálov.
- Vysielanie prieskumníkov - menšie sondy by mapovali celé systémy.
- Budovanie základní - vytvorili by miesta pre výrobu ďalších kópií.
- Samoreplikácia - začali by vyrábať nové sondy.
- Dlhodobý prieskum - analyzovali by planéty, mesiace aj potenciálny život.
- Špecifické úlohy - mohli by stavať obrovské vesmírne habitaty alebo dokonca „zasievať“ život na iné planéty.
Kde ich hľadať? Na Mesiaci
Ellery tvrdí, že ak by tieto sondy zanechali po sebe technosignatúry, najväčšiu šancu ich nájsť máme na Mesiaci. Mohli by tam po sebe zanechať stopy po ťažbe kovov, nezvyčajné pomery izotopov uránu či tória alebo dokonca skryté artefakty.
„Ak nás niekedy navštívili, možno po sebe zanechali dar, napríklad univerzálny konštrukčný stroj, ktorý by mohol pomôcť budúcej civilizácii pri kolonizácii vesmíru,“ píše Ellery. Jeho štúdia, publikovaná ako preprint na arXiv, navrhuje, aby NASA a ďalšie agentúry počas budúcich lunárnych misií cielene hľadali takéto anomálie.
Čo ak už nie sme sami?
Zatiaľ čo ľudstvo sa pripravuje na éru vesmírneho priemyslu a trvalých základní mimo Zeme, Ellery pripomína, že by sme nemali hľadať iba suroviny, ale aj dôkazy, že nie sme prví, kto sa o to pokúša.
Ak by sa jeho teória potvrdila, neznamenalo by to len nový pohľad na SETI, ale aj to, že mimozemská inteligencia tu možno bola skôr, než sme sa vôbec pozreli na hviezdy.