💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Enrico Fermi sa v roku 1950 pýtal: „Kde sú všetci?“
- Nová štúdia tvrdí, že mimozemšťania môžu byť technologicky len o málo ďalej než my.
- Ich aj naše technológie sú príliš slabé na vzájomnú detekciu.
- Možno sme vesmírne priemerní, a práve preto sa navzájom nikdy nenájdeme.
V roku 1950 položil legendárny fyzik Enrico Fermi otázku, ktorá sa stala jednou z najväčších hádaniek moderného vesmíru: „Ak je tak vysoká pravdepodobnosť, že niekde existujú inteligentné civilizácie, kde sú všetci?“
Ako píše portál Gizmondo, táto myšlienka, známa ako Fermiho paradox, straší vedcov už celé desaťročia. Zatiaľ čo podľa štatistík by vesmír mal byť plný inteligentných bytostí, my sme zatiaľ nenarazili ani na jeden dôkaz, že niekto ďalší tam vonku skutočne je.
Mimozemšťania s iPhonom 42
Astrofyzik Robin Corbet, výskumník z University of Maryland, Baltimore County, pôsobiaci v NASA Goddard Space Flight Center, ponúka nové vysvetlenie. V článku, ktorý ešte neprešiel recenzným konaním, predstavuje teóriu nazvanú „radikálna všednosť“.
Podľa nej v našej galaxii síce existujú mimozemské civilizácie, no sú len o trochu vyspelejšie ako my. „Je to, akoby mali iPhone 42 namiesto iPhonu 17,“ povedal Corbet pre The Guardian. „To znie realistickejšie, lebo to nepredpokladá nič extrémne.“
Inými slovami, možno sa navzájom nevidíme len preto, že na to nemáme vybavenie. Oni nevidia nás, my nevidíme ich - a vesmír tak pôsobí ticho, hoci možno nie je.
Keď výpočty hovoria, že by sme ich už mali dávno nájsť
Podľa takzvanej Drakeovej rovnice, ktorá odhaduje počet civilizácií schopných vysielať rádiové signály, by ich v Mliečnej dráhe malo existovať pomerne veľa. My sami vysielame do priestoru rádiové vlny už desaťročia, takže odpoveď na túto rovnicu nemôže byť nula.
Ak by teda niektoré civilizácie dosiahli technologickú úroveň, ktorá im umožňuje šíriť sa galaxiou, mali by sme ich spozorovať - napríklad prostredníctvom technosignatúr, ako sú umelé elektromagnetické signály, astroinžinierske projekty typu Dysonovej sféry alebo dokonca artefakty na Zemi. Ale nič z toho sa doteraz nenašlo.
Možno nie sme pozadu, len celý vesmír je lenivý
Corbet preto navrhuje, že všetky civilizácie môžu mať prirodzený technologický limit. Jednoducho sa dostanú na úroveň, z ktorej sa už ďalej neposúvajú, a vesmír tak zostáva v technologickej stagnácii.
Podľa jeho hypotézy môže byť ľudstvo blízko svojho technologického maxima. Iné civilizácie na tom budú podobne - vedia možno viac, ale nie dosť na to, aby sa stali „bohmi galaxie“. „Táto predstava je omnoho prirodzenejšia než tie extrémne scenáre o zničení či utajení,“ píše Corbet.
Tak vzniká svet, ktorý je menej vzrušujúci, ale o to pravdepodobnejší. Galaxia plná priemerných, zvedavých bytostí, ktoré sa nikdy nestretnú. Jednoducho preto, že ich nástroje na to nestačia.
A čo ak ich nakoniec predsa len zachytíme?
Corbet napriek tomu pripúšťa, že „únikové“ žiarenie z iných svetov by sme raz predsa len mohli zachytiť, ak sa naše rádioteleskopy budú ďalej zlepšovať. „Objav by mal zásadný význam, no nemusel by viesť k žiadnemu technologickému pokroku. Možno by nás dokonca trochu sklamal,“ dodáva.
Takže možno vesmír nie je ticho preto, že je prázdny. Možno len všetci, vrátane nás, počúvame nesprávnym rádiom.