Nesmrteľnosť, večná mladosť alebo schopnosť opravovať svoje telo skoro donekonečna – kto by to nechcel? Zdá sa to ako sci-fi, napriek tomu existujú tvorovia, ktorí to majú už milióny rokov, píše iDnes.cz.
Predstavte si, že by ľuďom po úrazoch či operáciách dorastali ruky, nohy alebo vnútorné orgány. Zatiaľ čo my môžeme byť radi, že sa nám ako tak zacelia jazvy, existujú tvorovia, ktorí tento zázrak dokážu.
Keď je to potrebné, predvedú ho s rovnakou končatinou pokojne päťkrát za sebou bez toho, aby to bolo nejako vidieť na kvalite novo dorasteného regenerátu. Nie sú to pritom žiadni záhadní mimozemšťania z filmu Muži v čiernom. Naopak, pozná ich skoro každý, pretože sa s potešením udomácňujú v našich akváriách.
Axolotolom mexickým, ktorí pochádzajú z dvoch jazier v rovnomennej krajine a dnes sú zákonom chránení, dorastajú nielen končatiny a chvost, ale aj žiabre, čeľuste, a dokonca aj miecha a nervy. Kto by na to mal nervy vlastné, môže sa s axolotly zahrať niečo ako živé puzzle.
Keď vedci dvoma z nich vyoperovali oči a vzájomne ich prehodili, zrakové orgány prirástli späť a začali normálne fungovať. Trik pritom spočíva v dediferenciácii buniek. Znamená to, že sa vydajú vo vývoji späť, aby sa z nich neskôr mohol vyvinúť nový bunkový typ. Všetko to začína v pahýlovitom útvare zvanom blastema, ktorý sa vytvorí na rane.
Alchymisti sa snažili namiešať elixír mladosti už v temnom stredoveku a skupina Alphaville o rovnakej ľudskej túžbe spieva aj dnes. Za recept na stálu mladosť by lekárom odtrhli ruky nielen modelky a divy strieborného plátna, ale ruku na srdce, vlastne my všetci.
Pritom existuje mnoho tvorov, pre ktoré je podobná existencia životným štandardom. Hovorí sa tomu neoténia a znamená to, že si daný živočích dokáže ponechať niektoré larválne či detské znaky aj po dosiahnutí pohlavnej dospelosti.
Pre živý príklad nemusíme chodiť nikam ďaleko – vlastne stačí preskočiť do predchádzajúcej kapitolky. Vonkajšie kríčkovité žiabre a chvostový lem axolotlov sú znakmi lariev obojživelníkov, ktoré u väčšiny druhov miznú pri ich prechode k životu na súši. Axolotli si ich však ponechávajú až do smrti, aby sa im žilo lepšie vo vodách mexických jazier.
Detské znaky vykazuje aj množstvo domácich zvierat. Stačí sa pozrieť na okrúhle hlavičky čivav alebo papillonov s veľkými očami a porovnať ich s vycenenými tesákmi vlka. Tentokrát za tým však stojíme my ľudia, pretože si na chov vyberáme roztomilejších a menej agresívnych jedincov.