Vesmírny teleskop Jamesa Webba mal za sebou komplikovaný príbeh ešte predtým, ako vôbec opustil zemský povrch. Od svojho umiestnenia vo vesmíre však ukazuje, že vyčerpávajúca práca tisícov ľudí stále za to, píše portál Engadget.
Dôkazom toho je aj najnovšie prelomové pozorovanie, pri ktorom výskumníci použili infračervenú kameru na detekciu prvého známeho výskytu vodnej pary okolo kométy v hlavnom páse asteroidov. A ako už zrejme tušíš, dostavil sa úspech.
Konečne vieme to, čo sme len tušili
Vedci si už dlho mysleli, že kométy môžu uchovávať vodný ľad, a to aj relatívne blízko Slnka. Vo všeobecnosti očakávali, že takéto kométy sa nachádzajú v Kuiperovom páse alebo Oortovom oblaku.
Doteraz však o tom nemali žiadne spoľahlivé dôkazy a Webbov teleskop je nateraz jediné zariadenie vytvorené človekom, ktoré je dostatočne výkonné na podrobné štúdium komét.
Nebol by to však vesmír, keby prelomové zistenie okrem zásadného objavu neprinieslo aj novú hádanku. Oxid uhličitý totiž bežne predstavuje desať percent potenciálne odpareného materiálu v kométe. Prístroje teleskopu však nič také nezistili.
Potrebujeme viac údajov
Výskumníci preto teraz špekulujú, či sa CO2 nemohol v priebehu miliárd rokov rozptýliť, prípade či kométa nevznikla v takej časti slnečnej sústavy, ktorá jednoducho žiadny oxid uhličitý nemala.
Aj samotní odborníci priznali, že bude potrebných omnoho viac pozorovaní, aby sme skutočne pochopili to, čo sa nám teraz podarilo zistiť. Podľa nich by bol najideálnejším spôsobom pokračovania výskumu zber vzoriek.
