Flickr/NASA's James Webb Space Telescope
StoryEditor

Teleskop Jamesa Webba prepíše dejiny ľudstva. Potvrdiť môže aj kontroverznú Hawkingovu teóriu

ČTKTASR05.01.2022., 13:00h
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (JWST) v utorok plne rozvinul svoj päťvrstvový slnečný štít. Išlo o kritický míľnik pre úspech celej misie, ktorá je zameraná na štúdium kozmickej histórie.
Lajkuj Brainee.sk na

Uviedol to v utorok Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). Správu priniesla agentúra AFP. „Všetkých päť vrstiev slnečného štítu je plne napnutých,” povedal hlásateľ v riadiacom stredisku v Baltimore. V sále sa po jeho slovách ozval potlesk.

Tepelný štít sa skladá z piatich vrstiev špeciálneho materiálu zvaného Kapton. Vonkajšia vrstva - ktorá bude ako jediná čeliť priamemu slnečnému žiareniu - je hrubá 0,05 milimetra. Ďalšie štyri sú dvakrát tenšie. Na prvej vrstve štítu môže teplota vystúpiť až na 110 stupňov Celzia.

Štít bol príliš veľký

Naopak piata vrstva bude znášať mínus 223 stupňov Celzia. Tento špeciálne vyrobený štít bude plniť úlohu slnečníka, aby samotný teleskop zostal v tieni a aby bol schopný zachytiť slabé infračervené signály zo vzdialených končín vesmíru.

Teleskop Jamesa Webba NASA/Desiree Stover

​AFP pripomenula, že slnečný štít musel byť pri štarte zložený, pretože bol príliš veľký na to, aby sa vo svojej prevádzkovej konfigurácii zmestil do nosnej rakety. Jeho rozvinutie bola zložitá a náročná úloha. „Keby ste sa ma opýtali, prečo v noci nemôžem spať, je to určite rozvinutie slnečnej clony,” povedal novinárom pred operáciou projektový manažér Bill Ochs z NASA.

Posvieti si na kontroverznú Hawkingovu teóriu

Nový výskum naznačuje, že čoskoro budeme môcť otestovať jednu z najkontroverznejších teórií Stephena Hawkinga. Toľko potrebných dát by mal priniesť teleskop Jamesa Webba, napísal web Space.com.

V 70. rokoch 20. storočia Hawking sformuloval úvahu, že temná hmota, neviditeľná látka, ktorá tvorí väčšinu hmoty vo vesmíre, môže pochádzať z čiernych dier vytvorených v prvých okamihoch veľkého tresku. Teraz traja astronómovia prišli s teóriou, ktorá vysvetľuje nielen existenciu temnej hmoty, ale aj vznik najväčších čiernych dier vo vesmíre.

„Čo na tejto myšlienke považujem za nesmierne vzrušujúce, je to, ako elegantne spája dva skutočne náročné problémy, na ktorých pracujem - problém skúmania povahy temnej hmoty a vzniku a rastu čiernych dier - a rieši ich jedným šmahom,” uvádza spoluautorka vedeckej práce astrofyzička Yaleovej univerzity Priyamvada Natarajanová.

Čo viac, niekoľko nových prístrojov – vrátane práve vypusteného vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba – by mohlo priniesť údaje potrebné na konečné posúdenie Hawkingovho presláveného nápadu.

Ten v roku 1971 navrhol, že čierne diery sa tvorili v chaotickom prostredí najskorších okamihov veľkého tresku. Vtedy vrecká hmoty mohli spontánne dosiahnuť hustôt potrebných na vytvorenie čiernych dier a zaplaviť nimi vesmír dlho predtým, než zablikali prvé hviezdy.

Čierna diera Unsplash/Jacob Granneman

​Hawking naznačil, že tieto „prapôvodné” čierne diery môžu byť zodpovedné za temnú hmotu. Napriek tomu, že bol nápad zaujímavý, väčšina astrofyzikov sa namiesto toho zamerala na hľadanie novej subatomárnej častice, ktorá by temnú hmotu vysvetlila.

V najnovšom výskume sa Natarajanová, Nico Cappelluti z Miamskej univerzity a Günther Hasinger z Európskej vesmírnej agentúry (ESA) hlboko ponorili do teórie prvotných čiernych dier a skúmali, ako by mohli vysvetliť temnú hmotu a prípadne vyriešiť ďalšie kozmologické problémy.

„Naša štúdia ukazuje, že bez zavádzania nových častíc alebo novej fyziky môžeme vyriešiť záhady modernej kozmológie od povahy samotnej temnej hmoty až po pôvod obrích čiernych dier,” uviedol Cappelluti.

​Ide zatiaľ len o model, ktorý by však mohol byť otestovaný relatívne skoro. Webbov teleskop je špeciálne navrhnutý tak, aby odpovedal na otázky týkajúce sa pôvodu hviezd a galaxií. A ďalšie generácie detektorov gravitačných vĺn, najmä Laserová interferometrová vesmírna anténa (LISA), je pripravená odhaliť oveľa viac o čiernych dierach, vrátane tých prvotných, pokiaľ existujú.

Spoločne by Webbov teleskop a LISA mali astronómom poskytnúť dosť informácií na to, aby dali dohromady príbeh prvých hviezd a potenciálne pôvodu temnej hmoty. „Je neodolateľné preskúmať túto myšlienku dôkladne s vedomím, že má potenciál byť potvrdená pomerne skoro,” povedala Natarajanová.

Ľudstvo sa prekonalo

Webbov teleskop je doposiaľ najväčší a najvýkonnejší vesmírny ďalekohľad vypustený ľuďmi. Dohliadnuť by mal do počiatkov existencie nášho vesmíru, kedy sa pred 13,5 miliardami rokov formovali prvé hviezdy a galaxie. Vesmír nebude pozorovať z nízkej obežnej dráhy Zeme, ale z takzvaného druhého Lagrangeovho bodu, kde sa vyvažujú gravitačné sily Zeme a Slnka.

Teleskop Jamesa Webba NASA GSFC/CIL/Adriana Manrique Gutierrez

​Podľa NASA bude priamo pozorovať doteraz nevidenú časť priestoru a času. Zariadenie je navrhnuté tak, aby videlo infračervené svetlo, ktoré k nám v tejto podobe od najvzdialenejších objektov teraz prichádza.

„Webba” ale budú vedci využívať aj na študovanie planét a ďalších telies našej slnečnej sústavy. Sledovať vďaka nemu budú aj exoplanéty, ktoré sa nachádzajú v takzvaných obývateľných zónach iných hviezd a na ich povrchu by mohla byť voda v kvapalnom stave.

V súvislosti s tým sa tiež počíta s pátraním po prípadných známkach nasvedčujúcich možnej obývateľnosti takých telies. Na plnenie týchto úloh má observatórium obrovské zrkadlo s priemerom 6,5 metra, štyri vedecké prístroje a tiež štít veľký 21 krát 14 metrov, ktorý bude aparáty chrániť pred teplom slnečného žiarenia a udrží ich v potrebnom hlbokom chlade.

​Prístroje vo výbave sú infračervená kamera NIRCam, infračervený spektrograf NIRSpec, infračervené zariadenie MIRI a infračervený zobrazovač so spektrografom NIRISS. Primárne zrkadlo tvorí 18 menších šesťuholníkových segmentov, každý s priemerom 1,3 metra a hmotnosťou 20 kilogramov.

Kvôli zaisteniu odolnosti voči nehostinnému prostrediu, ktoré v hlbokom vesmíre panuje, sú vyrobené z berýlia a potiahnuté zlatou vrstvou, ktorá zaistí vysokú odrazivosť svetla.

Až observatórium po mesiac trvajúcom lete dorazí na stanovené miesto, bude jeho systémy čakať päť mesiacov vedeckých a kalibračných testov, nastavenia teleskopu a aktivácie prístrojov. Najlepšie snímky by sa podľa expertov mohli začať objavovať približne pol roka po vypustení do vesmíru.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/vesmir, menuAlias = vesmir, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
03. júl 2022 09:01