💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Ozempic a podobné lieky môžu produkovať obrovské množstvo toxického odpadu.
- Pri výrobe sa používajú chemikálie, ktoré môžu prenikať aj do vody.
- Vedci navrhli ekologickejší postup založený na vode.
- Otázne je, či sa nový proces dá rozbehnúť aj vo veľkom priemyselnom meradle.
Ozempic, Wegovy a ďalšie lieky zo skupiny GLP-1 sa v posledných rokoch stali globálnym fenoménom. Ľudia ich chcú, lekári ich predpisujú a farmaceutické firmy nestíhajú vyrábať. Navyše sa črtajú generické verzie, ktoré budú lacnejšie, a tým pádom sa ich užívanie môže rozšíriť ešte viac, píše portál Futurism.
Lenže tento boom má vedľajší efekt, o ktorom sa v reklamách nehovorí - environmentálnu stopu. Podľa novej štúdie publikovanej v magazíne Nature Sustainability vedci z University of Melbourne upozorňujú, že výroba týchto liekov môže byť pre životné prostredie extrémne problematická.
Nejde pritom len o Ozempic, ale o celý proces výroby peptidov - krátkych reťazcov aminokyselín, ktoré sú základom mnohých moderných liekov.
Toxické rozpúšťadlá, plasty a odpad, ktorý sa nerozloží
Peptidy sa dnes často vyrábajú metódou nazývanou solid phase peptide synthesis (SPPS). Funguje to tak, že prvá aminokyselina sa „prichytí“ na syntetickú živicu, napríklad polystyrénové guľôčky. Potom sa krok za krokom postupne pridávajú ďalšie aminokyseliny.
Problém je v tom, že tento proces vyžaduje toxické chemické rozpúšťadlá. Medzi nimi je napríklad dimetylformamid, ktorý sa používa aj v odstraňovačoch farieb. A tieto látky môžu skončiť v odpade alebo potenciálne prenikať aj do vodných zdrojov. Výsledkom je nielen chemický odpad, ale aj plastové vedľajšie produkty, ktoré sa v prírode samy nerozkladajú.
Jeden liek, 55 800 ton toxického odpadu ročne
Keď sa hovorí o ekologických škodách, ľudia si predstavia ropné škvrny alebo spaľovanie uhlia. Lenže tu sa bavíme o medicíne, a čísla sú stále brutálne. John Wade, profesor chémie z University of Melbourne a hlavný autor štúdie, uviedol, že ročná výroba semaglutidu (účinná látka v liekoch ako Ozempic) dnes vytvára viac ako 55 800 ton toxického rozpúšťadlového odpadu.
A semaglutid je len jedna látka z viac než 80 peptidových liekov, ktoré sú už dnes na trhu. Navyše, tieto materiály sú drahé a komplikované na likvidáciu, pretože na ne platia prísne environmentálne regulácie.
Wade vo svojom komentári k výskumu otvorene pomenoval absurdnosť situácie. „Prečo stále vyrábame život zachraňujúce lieky pomocou chemických procesov, ktoré produkujú hory toxického odpadu, a mohli by nám pomôcť voda - najčistejšie a najznámejšie rozpúšťadlo zo všetkých?“ pýtal sa rečnícky.
Vedci tvrdia, že našli riešenie
Dobrá správa je, že tím z Melbourne neprišiel len s kritikou, ale aj s alternatívou. Navrhli nový spôsob syntézy peptidov založený na vode. V praxi ide o to, že aminokyseliny spájajú so špecifickými soľami, čím obchádzajú technické limity SPPS metódy. Výsledkom je, že aminokyseliny sa dajú rozpúšťať vo vode „vo vysokých koncentráciách a pritom zostávajú plne funkčné“.
Vedci zároveň tvrdia, že aktivačný činidlový systém v kombinácii s biologicky rozložiteľným materiálom by mohol umožniť „efektívnu syntézu peptidov kompletne vo vode“. Ak by to fungovalo vo veľkom, výroba liekov typu Ozempic by mohla byť výrazne čistejšia.
Je otázka, či sa to dá robiť aj priemyselne
Najväčšia brzda je momentálne škálovanie. Laboratórne riešenia často vyzerajú skvelo na papieri, no v realite sa ukáže, že sú drahé, pomalé alebo nepraktické.
Aj samotní vedci priznávajú, že ešte nie je jasné, či sa tento proces dá rozbehnúť na priemyselnej úrovni. No zároveň upozorňujú, že pri masívnom rozšírení GLP-1 liekov bude tlak na ekologickejšiu výrobu len rásť.
Ako to Wade uzavrel: „To, čo začalo ako spoločná obava troch dlhoročných medzinárodných spolupracovníkov, sa zmenilo na vzrušujúcu technológiu s potenciálom zmeniť spôsob, akým sa vyrábajú niektoré z najdôležitejších liekov našej doby,“ napísal. „Čisto, zodpovedne a pripravené na budúcnosť.“
