💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Ľudský vplyv na klímu bol podľa novej štúdie rozpoznateľný už v roku 1885.
- Prvé známky sa objavili vo vyšších vrstvách atmosféry – v stratosfére.
- Už 10 ppm CO₂ medzi rokmi 1860 a 1899 spôsobilo citeľné ochladenie stratosféry.
- Vedci varujú: bez monitorovania atmosféry budeme v klimatickej slepote.
Keď sa povie klimatická kríza, mnohí si predstavia výfuky áut, továrenské komíny a ťažké 20. storočie. Lenže podľa novej štúdie publikovanej v Proceedings of the National Academy of Sciences je to trošku inak, píše CNN.
Vedci zistili, že ak by sme mali dnešné technológie už v 19. storočí, vedeli by sme s vysokou presnosťou rozpoznať ľudský vplyv na atmosféru už do 25 rokov od začiatku meraní. „Bolo to pre mňa skutočne prekvapivé – s dnešnými možnosťami by sme vedeli identifikovať ľuďmi spôsobené ochladzovanie stratosféry už v 19. storočí,“ povedal hlavný autor štúdie Ben Santer z Woods Hole Oceanographic Institution.
Kam sa pozrieš, všade stopy po nás
Tím vedcov sa rozhodol položiť si jednoduchú, ale výbušnú otázku: „Kedy by sme prvýkrát rozpoznali vplyv človeka na klímu, ak by sme vtedy mali dnešné prístroje?“ A odpoveď? Už okolo roku 1885.
Zamerali sa najmä na stratosféru, druhú vrstvu atmosféry. Zatiaľ čo spodná vrstva (troposféra) sa vplyvom skleníkových plynov otepľuje, stratosféra sa paradoxne ochladzuje. A práve toto ochladzovanie sa ukázalo ako kľúčový signál.
Medzi rokmi 1860 a 1899 sa koncentrácia oxidu uhličitého (CO₂) zvýšila len o 10 ppm (častíc na milión) – ale to už stačilo na rozpoznateľnú zmenu. Len pre porovnanie, medzi rokmi 2000 a 2025 sme pridali ďalších 50 ppm.
Vedeli sme to skoro, ignorovali sme to dlho
Vedci ako Susan Solomon (spoluautorka štúdie) alebo Andrea Steiner z Univerzity v Grazi potvrdzujú, že stratosféra je skvelý indikátor zmien, často dokonca presnejší ako teplota na zemskom povrchu.
„Táto štúdia ukazuje, že atmosféra je nielen citlivá na zmeny, ale že sa dá využiť aj ako včasný detektor úspechu alebo neúspechu klimatických opatrení,“ uviedla Steiner pre CNN.
Podľa Gabi Hegerlovej z Univerzity v Edinburghu, ktorá sa na výskume nepodieľala, štúdia jasne dokazuje, aký silný vplyv má zvyšovanie skleníkových plynov na atmosféru.
Načo nám to je, keď nebudeme mať dáta?
Santer a Solomon v závere štúdie zdôrazňujú, že bez pravidelného monitorovania strácame schopnosť sledovať vývoj klimatickej krízy, a tým aj možnosť konať. A práve teraz, keď klimatická veda potrebuje viac dát než kedykoľvek predtým, prichádzajú rozpočtové škrty v USA, napríklad zrušenie výskumnej divízie alebo obmedzenie klimatických satelitov v NASA.
„Je dôležité, aby aj ľudia mimo vedeckého sveta vedeli, čo je v stávke. Keď stratíme schopnosť sledovať, ako sa naša planéta mení, sme všetci menej v bezpečí,“ varuje Santer.
Ak si doteraz myslel, že klimatická kríza je výplodom 20. a 21. storočia, tento výskum ťa možno prekvapí. Zmeny sme odštartovali oveľa skôr, len sme o tom ešte nevedeli. Dnes to už vieme, ale čo s tým spravíme?