Životne dôležitý systém prúdov v Atlantickom oceáne, ktorý ovplyvňuje počasie na celom svete, by sa mohol zrútiť už koncom tridsiatych rokov 21. storočia, navrhli vedci v novej štúdii. Ako upozorňuje portál CNN, svetu hrozí katastrofa planetárneho rozsahu, ktorá by zmenila počasie a klímu.
Niekoľko štúdií z posledných rokov naznačilo, že rozhodujúci systém – Atlantic Meridional Overturning Circulation alebo AMOC – by mohol smerovať ku kolapsu, oslabený teplejšími teplotami oceánov a narušenou slanosťou spôsobenou ľudskou klimatickou zmenou.
Môže to prísť ešte skôr
Ale nový výskum, ktorý je recenzovaný a ešte nebol publikovaný v magazíne, používa najmodernejší model na odhadnutie, kedy by sa mohol zrútiť, čo naznačuje, že k jeho odstaveniu by mohlo dôjsť medzi rokmi 2037 a 2064.
„Je to skutočne znepokojujúce,“ povedal René van Westen, výskumník morí a atmosféry na univerzite v Utrechte v Holandsku a spoluautor štúdie. „Všetky negatívne vedľajšie účinky antropogénnej zmeny klímy budú stále pokračovať, ako sú ďalšie vlny horúčav, viac sucha, viac záplav,“ povedal pre CNN.
Ak sa k tomu pridá kolaps AMOC-u, klíma sa zdeformuje ešte viac. Tento systém funguje ako dopravný pás a ťahá teplú povrchovú vodu z južnej pologule a trópov a distribuuje ju v chladnom severnom Atlantiku. Chladnejšia, slanšia voda potom klesá a tečie na juh.
Mechanizmus chráni časti južnej pologule pred prehriatím a časti severnej pologule pred neznesiteľným chladom a zároveň distribuuje živiny, ktoré udržujú život v morských ekosystémoch. Následky kolapsu AMOC-u by tak zmenili časti sveta na nepoznanie.
Zásadné zmeny vo svete
V priebehu desaťročí po kolapse by sa arktický ľad začal plaziť na juh a po 100 rokoch by sa rozšíril až na južné pobrežie Anglicka. Priemerná teplota v Európe by klesla, rovnako ako v Severnej Amerike – vrátane častí Spojených štátov.
Amazonský dažďový prales by zase zaznamenal úplný obrat v ročných obdobiach - súčasné obdobie sucha by sa zmenilo na daždivé mesiace a naopak. Kolaps „je skutočne veľkým nebezpečenstvom, pri ktorom by sme mali urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme sa mu vyhli,“ povedal Stefan Rahmstorf, fyzikálny oceánograf z Potsdamskej univerzity v Nemecku.
Aby vedci z Utrechtu dospeli k svojim záverom, použili najmodernejšie modely a prvýkrát identifikovali oblasť južného Atlantického oceánu ako optimálne miesto na sledovanie zmien v cirkulácii a na použitie pozorovacích údajov. Pozreli sa na teploty a slanosť oceánov, aby potvrdili predchádzajúce predpovede o tom, kedy by AMOC mohol dosiahnuť bod zlomu.
„Ešte pred niekoľkými rokmi sme diskutovali o tom, či sa to vôbec stane, ako druh rizika s nízkou pravdepodobnosťou a veľkým dopadom,“ povedal Rahmstorf pre CNN. „A teraz sa zdá oveľa pravdepodobnejšie ako pred pár rokmi, že sa to stane. Skôr riešime, kedy sa to stane.“
Na niečo sa zabudlo
Rahmstorf povedal, že asi pred piatimi rokmi by súhlasil s tým, že kolaps AMOC-u v tomto storočí je nepravdepodobný, hoci aj 10-percentné riziko je stále neprijateľne vysoké „pre katastrofický dopad takého rozsahu“.
„Teraz existuje v podstate päť dokumentov, ktoré naznačujú, že by sa to mohlo stať v tomto storočí alebo dokonca pred polovicou storočia,“ povedal Rahmstof. „Moje celkové hodnotenie je teraz také, že riziko, že v tomto storočí prekročíme bod zlomu, je pravdepodobne ešte väčšie ako 50 percent.“
Modely však napríklad neberú do úvahy kritický faktor zániku AMOC-u – topenie grónskeho ľadu. Obrovské množstvo sladkej vody steká z ľadovej pokrývky a prúdi do severného Atlantiku, čo narúša jednu z hnacích síl obehu: soľ.
„Už teraz dostávate obrovský prílev sladkej vody do severného Atlantiku, čo úplne naruší systém,“ povedal Rahmstorf. Táto medzera vo výskume znamená, že predpovede by mohli podhodnotiť, ako skoro alebo rýchlo dôjde ku kolapsu, dodal.
