Život v hlavnom meste štátu Kuvajt, ktoré nesie rovnaký názov si nevieme ani predstaviť. Zatiaľ čo na Slovensku je najvyšší teplotný rekord z roku 2007 40,3 °C, priemerné teploty v Kuvajte ho hravo prekonávajú každý deň. Pokiaľ mesto netrápia extrémne horúčavy, teploty dosahujú 45 °C.
Ako hovoria miestni obyvatelia počas leta je mesto „neobývateľné“. Teploty začínajú stúpať začiatkom mája a bežne prekonávajú hranicu 50 °C. Najvyššia nameraná teplota tu dosiahla až 53,9°C, píše portál Metro. Teplotný rekord zaznamenala v roku 2016 meteorologická stanica Mitribah, ktorá je od hlavného mesta vzdialená asi 90 minút. Kuvajt sa vďaka tomu stal piatym najteplejším miestom na zemi.
Ako zvládajú horúčavy obyvatelia
Kuvajt je betónová džungľa, a keď sa ulice mesta nahrejú, udržiavajú si teplo po celý deň. Mesto tiež trpí nedostatkom zrážok, čo neznesiteľné horúčavy ešte viac zhoršuje. „Horúčava je neznesiteľná, máte pocit, že sa pečiete v rúre,“ opisuje v diskusii na platforme Quora obavyteľ mesta.
Nedostatok vlhkosti je príčinou vzniku piesočných búrok, ktoré sú každým rokom intenzívnejšie a horúčavy ešte viac zhoršujú. Jeden z obyvateľov opísal, že suché teplo v kombinácii s horúcim pieskom by mu spálil kožu, ak by si nestiahol rukávy a nenasadil pokrývku na tvár. „Je to pocit, akoby vám niekto držal fén pri tvári,“ povedal.
„Na vyprážanie vajíčka nepotrebujete žiadny zdroj tepla. Stačí rozbiť vajíčko na kovový povrch a vaša omeleta je hotová za pár minút,“ hovorí Aroma Satjayababu.
Krajina sa prispôsobila podmienkam
Ľudia sa musia extrémnym podmienkam prispôsobovať. Keď teploty prekročia hranicu 50 stupňov, je zakázané pracovať vo vonkajších priestoroch. Kuvajtská vláda dokonca povolila, aby sa pohreby konali v noci namiesto dňa, aby sa ľudia vyhli ostrému slnku.
V letných mesiacoch sa obyvatelia zdržiavajú v klimatizovaných priestoroch svojich domov a kancelárií a počas dňa sa snažia nevychádzať von. „Všetky obytné a obchodné zariadenia sú klimatizované. Takže pokiaľ nevykročíte von, ani neviete, ako teplo v skutočnosti je. Ľudia väčšinou nakupujú večer. Prvé dni horúčav sú veľmi náročné. Potom si zvykneme,“ približuje obyvateľ Kuvajtu.
Opaľovací krém a studené sprchy sú, samozrejme, nevyhnutnosťou. Teda ak má človek šťastie a nejaká studená voda vôbec je. Slnko totiž zohrieva vodovodné potrubia natoľko, že zo studenej sprchy je nakoniec horúca. „Keď sa chceš osprchovať, ide len naozaj horúca voda. Je to ako by si mal saunu v kúpeľni,“ podelil sa so svojou skúsenosťou Abishek Mishra.
Vplyv na zvieratá
Zvieratá však nemajú také šťastie. Úrady počas najväčších horúčav zaznamenali viacero hlásení od obyvateľov, ktorí zahliadli padať z oblohy mŕtve vtáky. Ľudia si už zvykli, že pred tým než nastúpia do svojho auta, musia skontrolovať jeho podvozok. Priestor pod vozidlami je totiž jedno z mála miest, kde sa môžu túlavé psy a mačky nachvíľu schladiť v tieni.
Hádam jedinou pozitívnou stránkou života v jednom z najteplejších miest sveta je, že ulice sú počas dňa tiché. Málokto sa totiž posadí do rozhorúčaveného auta. Väčšina ľudí sadá za volant skoro ráno a domov sa vracia až neskoro večer, po západe slnka.
Čoraz viac krajín zažíva teplotné extrémy
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa vystavenie teplu v dôsledku klimatických zmien zvyšuje a tento trend bude pokračovať. V celosvetovom meradle zažívame čoraz viac extrémnych horúčav, pričom vzrastá nielen ich frekvencia, ale aj rozsah a dĺžka trvania.
V rokoch 2000 až 2016 vzrástol počet ľudí vystavených vlnám horúčav približne o 125 miliónov. Len v roku 2015 bolo v porovnaní s priemernými rokmi vystavených vlnám horúčav ďalších 175 miliónov ľudí a tieto počty každým rokom rastú.