V ére stúpania hladiny morí a zvýšenej búrkovej aktivity sa nové ostrovy môžu zdať riskantným podnikom. Napriek tomu túžba po romantickom výhľade na more a jemným pieskom, ktorý je ďaleko od hluku a zhonu pevniny, udržiava tento trh na vzostupe.
Obytné umelé ostrovy však slúžia iba bohatým a majú vážne environmentálne dôsledky. Napriek tomu dokážu developeri nasľubovať aj nemožné, len aby ostrovy vykreslili v čo najkrajšom svetke. Príkladom je podľa Alastaira Bonnetta, profesora geografie aj pokračujúca expanzia Eko Atlantic, komplexu ostrovov vyrastajúcich pri pobrežnom Lagose v Nigérii.
Tamojšia vláda nedávno oznámila päť ďalších umelých ostrovov ako súčasť nového mesta a tvrdí, že nové ostrovy vytvárajú a priťahujú bohatstvo a už vytvorili „30 000 priamych nových pracovných miest“, najmä v oblasti výstavby a údržby. Okrem toho sľubujú ubytovanie pre stále sa rozrastajúcu populáciu krajiny, no bývanie na novom luxusnom ostrove asi nebude pre bežných Nigérijčanov.
Ekologická záťaž
Výstavba umelých ostrovov si vyžaduje extrémny zásah do morského ekosystému. „V plytkej vode nie je vytvorenie ostrova technicky zložité: obyčajne sa morské dno v širokej oblasti rozomelie a zarovná, následne sa vysype novým materiálom a poriadne spevní,“ vysvetľuje profesor pre The Conversation.
V Lagose, v štátoch Perzského zálivu ale aj pri pobreží čínskej ostrovnej provincie Hainan, projektanti ostrovov vedia, že ich výtvory musia byť chránené pred šírim oceánom. Nigéria má Veľký múr Lagos, morskú bariéru obsahujúcu asi 100-tisíc betónových blokov a týčiaci sa deväť metrov nad morom, aby chránila Eko Atlantik. Inde sú uprednostňované skromnejšie štruktúry, zvyčajne vo forme umelých útesov.
Kritici týchto luxusných pozemkov však poukazujú na zmätok, ktorý výstavba či už ostrovov alebo bariér spôsobuje. Ukladanie a erózie materiálov, potrebných na stavbu ostrovov, vytvárajú bahnité, teplé lagúny, ktoré menia živé morské prostredie na mŕtve zóny.
To je jeden z dôvodov, prečo čínska vláda zasiahla, aby zastavila výstavbu ostrovov okolo Hainanu. Z jeho brehov môžeš preto teraz vidieť 11 projektov, no z toho väčšina je pozastavená.
Pri čínskom pobreží sa však nachádza aj jeden hotový ostrov. Ocean Flower má tvar lotosu s posúvajúcimi sa listami a je už preplnený obytnými blokmi a cudzou architektúrou vrátane zámkov európskeho štýlu, grandióznych hotelov a zábavných parkov. Je považovaný za najväčší a najúžasnejší umelý ostrov na svete.
Evergrande, firma ktorá za výstavbou stojí, je však teraz vo finančných problémoch. 39 obytných veží na Ocean Flower totiž porušili environmentálne a plánovacie predpisy a bolo nariadené ich zbúranie.
Plávajúce riešenie
Do popredia sa nedávno dostali plávajúce ostrovy: ukotvené plošiny, ktorých konštrukcia nezahŕňa ničenie morského dna, čím menej narúšajú morské prostredie. Jeden z nápadov, Green Float, vedený japonskou spoločnosťou Shimz, je plávajúce tichomorské mesto navrhnuté tak, aby sa vznášalo na rovníku ako lekno a žilo v ňom 40-tisíc ľudí.
Stavať na šírom mori bude vždy náročné, takže nie je prekvapením, že ako prvé sa zhmotnili projekty bližšie k pobrežiu, ako napríklad Plávajúce mesto na Maldivách. Ide o 200 hektárovú zástavbu s 5 000 nízkopodlažnými domami pre 20-tisíc ľudí usporiadaných do menších úzko prepojených ostrovčekov. Prvé z nich už boli odtiahnuté na miesto.
Holandský architekt projektu Koen Olthuis dúfa, že jeho plávajúce mesto nebude výsadou bohatých (na rozdiel od ostatných vyššie spomínaných). Jeho víziou je zabezpečiť pre obyčajných Maldivanov, ktorí stratili domovy a živobytie kvôli stúpajúcim oceánom bezpečný prístav v Plávajúcom meste.
Podľa Bonnetta to však tak nevyzerá. Stavbu ostrovov totiž vedú súkromníci, ktorí už teraz vyzývajú cudzincov, aby si kúpili dom vo Floating City ako lístok na povolenie na pobyt na Maldivách.
