„Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete a klimatické riziká ohrozujú jej energetickú a potravinovú bezpečnosť, ekosystémy, infraštruktúru, vodné zdroje, finančnú stabilitu a zdravie ľudí,” uvádza sa v správe EEA. Správa sa zaoberá tým, aké závažné sú klimatické hrozby a ako dobre je Európa na ich riešenie pripravená.
Uvádza, že najnaliehavejšími rizikami, ktoré sa s ohrevom planéty znečistením z fosílnych palív stále zhoršujú, sú tepelné stresy, bleskové povodne a záplavy riek, zdravie pobrežných a morských ekosystémov a potreba solidárnych fondov na obnovu po katastrofách.
Veľké katastrofy
Podľa správy je tiež potrebné prijať naliehavé opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti úrody a na ochranu ľudí, budov a prírody pred požiarmi. Dôkazov o adaptácii pribúda, ale „rozhodne to nestačí”, povedal Robbert Biesbroek, autor správy z univerzity vo Wageningene. „Nejde to dostatočne rýchlo a nedostáva sa to k tým, ktorí to najviac potrebujú. V tomto zmysle je to celkom desivé,” dodal.
Niektoré regióny v Európe sú ohniskami viacerých klimatických rizík. Južná Európa je obzvlášť ohrozená požiarmi, vplyvmi horúčavy a nedostatkom vody na poľnohospodársku produkciu, prácu vonku a ľudské zdravie. Záplavy, erózia a prienik slanej vody ohrozujú nízko položené pobrežné oblasti Európy, vrátane mnohých husto obývaných miest.
Správa tiež varuje pred „kaskádovými a zložitými” rizikami, ktoré podľa nej súčasné záťažové testy vo finančnom sektore pravdepodobne podceňujú. Horúce počasie napríklad vysuší južnú Európu, čo zničí úrodu a zmenší zásoby vody, ale tiež stvrdne pôda, čo zvýši pravdepodobnosť bleskových povodní, a vysuší vegetáciu, čo znamená, že sa požiare môžu šíriť rýchlejšie.
Posledný budíček
Vlády, ktoré sa budú snažiť reagovať na viaceré krízy, podľa správy nebudú mať dostatok zdrojov, rovnako ako nepripravené obce.
Ľudia by však mali pochopiť, že vlády, mestá i jednotlivci majú možnosť znížiť riziká - a že opatrenia v tomto smere prinesú výhody, ako je čistejšie ovzdušie a lepšie bývanie. Denníku The Guardian to povedala Daniela Schmidtová z Bristolskej univerzity, ktorá zasadala v poradnom zbore správy, ale nepodieľala sa na jej písaní.
V správe EEA sa uvádza, že niektoré klimatické riziká už dosiahli kritickú úroveň. Ak sa teraz neprijmú rozhodné opatrenia, väčšina klimatických rizík môže podľa nej dosiahnuť kritickú alebo katastrofickú úroveň do konca tohto storočia. „Toto by mal byť posledný budíček” povedala výkonná riaditeľka EEA Leena Yläová-mononenová.
