Tohtoročný január bol navyše s priemernou teplotou 13,14 stupňa najteplejším v dejinách meraní, a zapísal sa tak do stále dlhšieho radu rekordne teplých mesiacov. V období od februára 2023 do januára tohto roka bola svetová teplota na povrchu Zeme o 1,52 stupňa Celzia vyššia, ako bol priemer predindustriálneho obdobia rokov 1850 až 1900.
Hranica 1,5 stupňa je podľa vedcov pritom zlomová, aby sa predišlo najhorším dôsledkom zmien klímy. Svetoví lídri sa v roku 2015 na klimatickej konferencii v Paríži zaviazali k snahe túto hranicu neprekročiť. „Rýchle zníženie emisií skleníkových plynov je jediným spôsobom, ako zastaviť zvyšovanie globálnej teploty,” uviedla po zverejnení najnovších údajov zástupkyňa riaditeľa služby Copernicus Samantha Burgessová.
Je to čoraz horšie
Tohtoročný január bol o 1,66 stupňa teplejší ako priemer referenčného obdobia, teploty ale neboli po celom svete vyvážené. Namerané hodnoty boli nadpriemerné na východe Kanady, severozápade Afriky, na Blízkom východe a v Strednej Ázii. Teploty naopak zostali podpriemerné na západe Kanady, v strede Spojených štátov a na východe Sibíri, uvádza Copernicus.
Januárové rekordné teploty nie sú veľkým prekvapením, podotýka BBC. Január bol ôsmym mesiacom v rade, ktorý sa podľa služby Copernicus vyznačoval rekordnými teplotami pre daný mesiac v roku. Navyše rok 2023 ako celok bol najteplejším v histórii meraní, priemerná globálna teplota dosiahla 14,98 stupňa Celzia.
Záleží od krajiny
Vlaňajší rok tak s veľkým náskokom predstihol rok 2016, ktorý bol predchádzajúcim najteplejším rokom. Služba Copernicus popri teplote sleduje tiež zrážky alebo ľadovú pokrývku.
Vo väčšine Európy bol tento január výdatnejší na zrážky, ako je obvyklé, búrky zasiahli najmä severozápad a juhozápad Európy. Naopak, relatívne sucho bolo na severe Španielska, juhu Británie alebo v Írsku, uviedla vo svojej dnešnej správe služba EÚ.
