Vedci predstavili nové vysvetlenie obrovských explodujúcich kráterov, ktoré sa podľa všetkého náhodne objavujú na Sibíri. Ako pripomína portál Business Insider, tieto krátery, prvýkrát zaznamenané v roku 2012, sa objavujú na opustenom permafroste, dlhé roky miatli vedcov.
Môžu byť takmer 50 metrov hlboké, 20 metrov široké a odstreľovať kusy trosiek, kameňa a zeme stovky metrov ďaleko. Niektoré správy dokonca naznačujú, že výbuchy možno počuť až na takmer sto kilometrovú vzdialenosť.
Zemný plyn
Tím vedcov si myslí, že za výbuchmi môže byť horúci zemný plyn presakujúci z podzemných zásob. Zistenia by mohli vysvetliť, prečo sa krátery objavujú iba v špecifických oblastiach na Sibíri.
Oblasť je známa svojimi rozsiahlymi podzemnými zásobami zemného plynu, povedal pre Business Insider hlavný autor štúdie Helge Hellevang, ktorý je profesorom environmentálnych geovied na univerzite v nórskom Osle. „Keď klimatické zmeny alebo otepľovanie atmosféry oslabuje druhú časť permafrostu, potom sa tieto výbuchy vyskytujú iba na Sibíri,” povedal.
Permafrost zachytáva množstvo organického materiálu. Ako teplota stúpa, topí sa, čo umožňuje, aby sa mulč rozložil. Tento proces uvoľňuje metán. Vedci teda prirodzene navrhli, že za krátermi bol metán presakujúci z permafrostu. Stále to však nevysvetľuje, prečo sú tieto explodujúce krátery tak veľmi lokalizované.
Ideálne podmienky na kolaps
Doteraz totiž bolo identifikovaných iba osem z týchto kráterov, všetky vo veľmi špecifickej oblasti - západosibírsky polostrov Yamal a Gydan v severnom Rusku. Naproti tomu napríklad také explodujúce jazerá sú viditeľné v širokej škále oblastí, kde sa nachádza permafrost, vrátane Kanady.
Hellevang a jeho kolegovia naznačujú, že v hre je ďalší mechanizmus: horúci zemný plyn, presakujúci cez nejaký druh geologického zlomu, sa hromadí pod zamrznutou vrstvou pôdy a zospodu ohrieva permafrost. Tieto oblaky horúceho plynu by pomohli rozmraziť permafrost zospodu, čím by bol slabší a pravdepodobnejšie by sa zrútil.
Rastúce teploty zároveň roztápajú hornú vrstvu permafrostu. To vytvára ideálne podmienky na to, aby sa plyn náhle uvoľnil a vyvolal buď výbuch, alebo „mechanický kolaps“ spôsobený plynom, ktorý je pod tlakom. Práve to podľa vedcov vytvára kráter.
Zlá správa pre klimatické modely
Podľa modelu mohlo existovať viac takýchto kráterov, no už stihli zmiznúť vďaka vode a pôde, ktoré ich opäť vyplnili. „Ak sa pozriete na satelitnú snímku polostrova Yamal, sú tam tisíce týchto okrúhlych doskovitých priehlbín. Väčšina alebo všetky z nich mohli byť termokrasy, ale potenciálne by to mohli byť aj skoršie krátery, ktoré sa vytvorili,” povedal.
Hypotéza bola zverejnená na online serveri EarthArXiv minulý mesiac. Článok ešte nebol potvrdený recenziou od vedeckých kolegov. Aj keď je táto myšlienka opodstatnená, bude potrebný ďalší dôkaz, ktorý ukáže, že tieto zásoby plynu sa budujú pod permafrostom, povedala pre New Scientist Lauren Schurmeierová, vedkyňa z Havajskej univerzity, ktorá túto tému skúma.
Ak sa však zistí, že hypotéza je správna, mohlo by to znamenať problémy pre klimatické modely. Zemný plyn je plný metánu, silného skleníkového plynu. To by mohlo znamenať, že krátery fungujú ako obrovské komíny, cez ktoré by sa mohli náhle dostať do atmosféry, povedal pre New Scientist Thomas Birchall z Univerzitného centra na Svalbarde v Nórsku.