Obrovské požiare, dlhé suchá, menej snehu. Klimatická kríza sa naplno prejavuje. Je plyn nebezpečný pre životné prostredia? Bojuje Slovensko dostatočne proti klimatickej kríze? Aká budúcnosť čaká mladých ľudí? Na tieto a mnohé ďalšie otázky prišla do štúdia Brainee odpovedať Katarína Juríková, riaditeľka Greenpeace Slovensko.
Kto tvorí Greenpeace Slovensko a ako fungujete? Máte dostatok dobrovoľníkov?
Šesť ľudí pracuje na národnej kampani. Je to malý tím. Ďalšia časť organizácie je komunita dobrovoľníkov a aktivistov. Číslo presne nevieme. Pretože veľa ľudí sa aj prihlási a potom nie sú aktívni. K nám sa dá veľmi ľahko cez formulár na našej stránke prihlásiť. Potom máme aktivistov, ktorí chodia s nami. Sú to vytrénovaní ľudia. Sme malý tím ale komunita je širšia. Venujeme sa hlavne fosílnemu plynu, podporujeme napríklad petíciou aj kampaň za záchranu Karpát v celom stredovýchodnom regióne a rôzne iné.
Na čo ste ako organizácia hrdí, čo sa vám za posledné obdobie podarilo?
Veľmi dôležité je rozširovať povedomie o tej klimatickej kríze, a to si myslím, že sa nám ako organizácii Greenpeace darí. Ono sa nám to zdá, že je to tragédia, úplná depka. Ale naozaj sa o tom viac hovorí, ľudia sa viac zapájajú do riešení problémov a podobne. Minulú zimu sme mali kampaň zameranú na energetickú chudobu, kde sme žiadali kompletné pokrytie investícii do obnovy domov pre nízkopríjmové domácnosti, a naozaj sa nám to podarilo v spolupráci s vtedajším ministerstvom.
Bojuje Slovensko proti klimatickej kríze dostatočne?
Nie. Nemyslím si, že bojujeme dostatočne proti klimatickej kríze. Každá krajina musí urobiť to, čoho je schopná. My máme nevyužitý potenciál geotermálnej energie, ktoré by mohla teplom zásobiť celé mestá. Dokonca máme 600 geotermálnych vrtov, pričom využívaných je len asi 20 percent z nich.
Z rôznych prieskumov vychádza, že mladí sa desia klimatických zmien. Snažia sa nakupovať udržateľnejšie, chodiť do sekáčov a potom cestujú sedemkrát do roka lietadlom, lebo je to lacnejšie ako vlak. Neodporuje si to podľa vás trošku?
Veľmi nerada súdim kroky ľudí. Naozaj je to na rozhodnutí každého človeka. Mladí ľudia, to je skupina, ktorá je najviac znepokojená klimatickou krízou, keďže veľmi citeľne do bude do budúcna ovplyvňovať ich život. Každé kroky sa samozrejme rátajú. Treba investovať do verejnej dopravy, ktorá bude lákavejšia aj pre mladých ľudí.
Stretávate sa často vo vašom okolí s klimatickou úzkosťou?
Je to určite téma, ktoré sa začína čoraz viac objavovať. Najmä mladí ľudia to pociťujú. A áno stretávame sa s tým aj my. Ak sa človek s týmto stretne a pociťuje úzkosť, treba naozaj vyhľadať odbornú pomoc. Veľa krát pomáha začať pretavovať tú úzkosť do nejakej formy angažovanosti. Sú rôzne spôsoby ako sa zapájať do boja proti klimatickej krízy.